komisia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Komisia navrhuje novú generáciu vlastných zdrojov EÚ, zahŕňa tri nové zdroje príjmov


Komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet EÚ ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý je založený na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí je založený na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že tieto nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Nové vlastné zdroje, ktoré boli navrhnuté, pomôžu EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond. Tento fond je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet a administratívu, uviedol: „Dnešným balíkom kladieme základy pre splácanie nástroja NextGenerationEU a zriadením financovania Sociálno-klimatického fondu staviame oporný pilier pre balík Fit for 55. Vďaka súboru nových vlastných zdrojov tak zabezpečíme, aby nástroj NextGenerationEU naozaj prospel budúcej generácii.“

Aktuálny návrh nadväzuje na záväzok Komisie prijatý v rámci politickej dohody o dlhodobom rozpočte na roky 2021 – 2027 a o nástroji obnovy NextGenerationEU. Prijatím tohto balíka sa zintenzívni reforma systému príjmov, ktorá sa začala v roku 2020, keď bol do vlastných zdrojov zahrnutý príjem za nerecyklovaný plastový odpad.

Obchodovanie s emisiami v EÚ

Cieľom balíka Fit for 55 z júla 2021 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Tento balík zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.

V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia dnes navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).

Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond navrhnutý v júli 2021. Tento fond zabezpečí sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ktorý Komisia takisto navrhla v júli 2021, je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO. Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb

Dňa 8. októbra 2021 sa viac ako 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac ako 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.

Viac..  Robert Hajšel kritizuje dohodu v Bruseli o riešení energetickej krízy

Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou Komisia dnes prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

Legislatívny postup

Na začlenenie týchto dvoch nových vlastných zdrojov do svojho rozpočtu musí EÚ zmeniť dva kľúčové právne predpisy:

Po prvé, Komisia navrhuje zmeniť rozhodnutie o vlastných zdrojoch tak, aby sa k existujúcim zdrojom pridali tri navrhované nové zdroje.

Po druhé, Komisia predkladá aj cielenú zmenu nariadenia o súčasnom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027, známeho aj ako viacročný finančný rámec (nariadenie o VFR). Táto zmena ponúka právnu možnosť, ako začať splácať pôžičku nástroja NextGenerationEU už počas súčasného VFR. Zároveň sa v nej navrhuje zvýšiť príslušné výdavkové stropy VFR na roky 2025 – 2027 s cieľom zohľadniť dodatočné výdavky pre Sociálno-klimatický fond.

Rozhodnutie o vlastných zdrojoch musí jednomyseľne schváliť Rada po porade s Európskym parlamentom. Rozhodnutie môže nadobudnúť účinnosť po jeho schválení všetkými krajinami EÚ v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Nariadenie o VFR musí jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Ďalšie kroky

Európska komisia bude teraz úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou na rýchlom zavedení balíka v lehotách stanovených v medziinštitucionálnej dohode. Okrem toho Komisia do konca roka 2023 predloží návrh druhého súboru nových vlastných zdrojov. Tento druhý balík bude nadväzovať na navrhovanú iniciatívu „Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) plánovanú na rok 2023.

Súvislosti

V reakcii na bezprecedentnú pandémiu sa Európska únia v roku 2020 dohodla na rekordnom stimulačnom balíku vo výške viac ako 2 bilióny eur, ktorým sa vďaka dočasnému nástroju obnovy NextGenerationEU zvýši dlhodobý rozpočet o viac ako 800 miliárd eur (v bežných cenách). Prostredníctvom nástroja NextGenerationEU bolo Komisii umožnené vydať veľký objem dlhopisov zaručených rozpočtom EÚ. To znamená, že Únia sa môže zadlžiť, aby podporila všetky členské štáty v boji proti kríze. Na pomoc pri splácaní pôžičiek inštitúcie EÚ súhlasili so zavedením nových vlastných zdrojov, ktoré čerpajú z diverzifikovanejších a odolnejších druhov príjmov priamo súvisiacich s našimi spoločnými politickými prioritami. Nové vlastné zdroje zabránia tomu, aby splátky nástroja NextGenerationEU viedli k neprimeraným škrtom v programoch EÚ alebo k nadmernému zvýšeniu príspevkov členských štátov. V roku 2021 Komisia získala prostredníctvom dlhodobých dlhopisov 71 miliárd eur (v bežných cenách) a v súčasnosti má v rámci diverzifikovanej stratégie financovania na spôsob suverénneho štátu nesplatené krátkodobé poukážky EÚ vo výške 20 miliárd eur.

[Všetky ceny sú kótované v cenách roku 2018, pokiaľ nie je uvedené inak.]

O mam

Avatar