žena
PHOTO © European Union

Eurobarometer: závažnosť vplyvu pandémie COVID-19 na ženy


Boj proti obchodovaniu s ľuďmi, sexuálnemu zneužívaniu, psychickému i fyzickému násiliu na ženách a proti rozdielom v odmeňovaní – to sú hlavné požiadavky žien adresované EP.

Európsky parlament pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, ktorý pripadá na 8. marca, požiadal o vypracovanie špecializovaného prieskumu zameraného na európske ženy, aby zistil, ako pandémia ovplyvnila jednotlivé aspekty ich života. Prieskum ukázal, že dôsledky pandémie pocítili ženy výrazne – tak v osobnej, ako aj v profesijnej sfére. Zároveň sa prudko zvýšil aj počet násilných činov spáchaných na ženách.

Násilie páchané na ženách

Tri štvrtiny žien (77% respondentiek v EÚ a 78% na Slovensku) sa domnievajú, že pandémia COVID-19 viedla k nárastu telesného a psychického násilia voči ženám. Takmer vo všetkých krajinách (s výnimkou Fínska a Maďarska) zastávala tento názor viac než polovica opýtaných, pričom v Portugalsku to bolo 90% a v Grécku až 93% žien.

Ženy jasne identifikovali viacero kľúčových opatrení, ktoré by sa mali prijať na riešenie problému násilia páchaného na ženách: uľahčenie nahlasovania prípadov násilia páchaného na ženách, a to aj na polícii (58%), rozšírenie možností pre ženy vyhľadať pomoc, napríklad prostredníctvom telefonických liniek pomoci (40%), zvýšenie informovanosti a skvalitnenie odbornej prípravy polície a súdnictva v tejto oblasti (40%), ako aj zvýšenie finančnej nezávislosti žien (38%).

Ekonomické a finančné dôsledky pandémie

Podľa 38% všetkých respondentiek v EÚ a 45% na Slovensku mala pandémia negatívny dosah na výšku osobného príjmu žien. Najviac žien si to myslí v Grécku (60%) a najmenej v Dánsku (19%). Až 44% opýtaných žien v EÚ a rovnaké percento respondentiek na Slovensku uviedlo, že pandémia COVID-19 narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Myslí si to viac ako polovica žien na Cypre (68%), v Grécku (59%), na Malte (58%), v Luxembursku (56%), Taliansku (52%), Portugalsku (52%) a Maďarsku (51%). Pokiaľ ide o trvalé zníženie množstva času tráveného platenou prácou, takýto krok zvažuje alebo sa preň rozhodlo 21% žien v EÚ a 17% žien na Slovensku.

Duševné zdravie

Od vypuknutia pandémie sa 44% žien v EÚ a 45% na Slovensku najviac obávalo neprítomnosti priateľov a rodiny, 37% v EÚ a 26% na Slovensku pociťovalo úzkosť a stres a 33% žien v EÚ a 43% na Slovensku si robilo obavy celkovo o svoju budúcnosť. Medzi ženami prevláda názor, že opatrenia prijaté na zastavenie šírenia pandémie mali výrazný vplyv na ich duševné zdravie. Tento vplyv vnímali niektoré kategórie spoločnosti intenzívnejšie ako iné, a to v závislosti od druhu opatrenia: približne polovica žien s deťmi do 15 rokov uviedla, že zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti malo závažný vplyv na ich duševné zdravie.

Viac..  Ivan Štefanec: Na názore študentov nám záleží

Očakávania žien od Európskeho parlamentu

Ženy v EÚ sa domnievajú, že Európsky parlament by sa mal prioritne zamerať na tieto oblasti: obchodovanie so ženami a deťmi a ich sexuálne zneužívanie (47% v EÚ, 49% na Slovensku), psychické a fyzické násilie páchané na ženách (47% v EÚ, 43% na Slovensku), rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a vplyv týchto rozdielov na kariérny rast (41% v EÚ, 50% na Slovensku), zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien (31% v EÚ, 27% na Slovensku) a ochrana žien a dievčat zo zraniteľných skupín (30% v EÚ, 32% na Slovensku).

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola zhodnotila výsledky prieskumu takto: „Ženy boli najviac zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19. Postihla ich duševné zdravie aj finančnú situáciu. Toto sa musí skončiť. Európsky parlament koná v snahe zmeniť to.”

Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť Robert Biedroń (S&D, PL) uviedol: „Výsledky prieskumu Eurobarometer potvrdzujú, čo už vieme: pandémia ochorenia COVID-19 neúmerne postihla ženy a dievčatá, a to mnohými spôsobmi. Od nárastu rodovo motivovaného násilia po zvyšujúcu sa záťaž súvisiacu so zabezpečovaním starostlivosti, od ekonomického vplyvu na sektory, v ktorých sú neúmerne zastúpené ženy, až po neisté pracovné zmluvy. Krízy však môžu byť zdrojom príležitostí, šancou na lepšiu obnovu. Ženy by mali stáť v centre pozornosti obnovy a na to budeme pamätať aj pri našej práci.”

Súvislosti

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, ktorý pripadá na 8. marca, požiadal Európsky parlament o vypracovanie špecializovaného prieskumu zameraného výlučne na európske ženy, aby získal jasnejší obraz o tom, ako ženy rôzneho veku a z rôznych krajín a sociálno-demografických skupín vnímajú pandémiu COVID-19. Tento rýchly prieskum Eurobarometra, ktorý zahŕňal celkovo 26.741 rozhovorov, realizovala agentúra IPSOS v období od 25. januára do 3. februára 2022 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Prieskum: Európania sa cítia sebavedomí pri spravovaní svojich osobných financií

Celkovo 86 % Európanov tvrdí, že sa cítia sebavedomí pri spravovaní svojich osobných financií a …