EuropskeNoviny.sk
Slabá informovanosť a nedostatočné protiopatrenia v EÚ umožňujú zasahovanie nepriateľských zahraničných aktérov a ohrozujú demokraciu, varoval v stredu Európsky parlament.
Európsky parlament zriadil v roku 2020 osobitný výbor, ktorý zisťoval, ako zahraničné mocnosti s nekalými úmyslami manipulujú s informáciami a zasahujú do fungovania EÚ s cieľom podkopať jej demokratické procesy. Z vyšetrovania vyplynulo, že títo nepriateľskí aktéri môžu v súčasnosti bez obáv z následkov ovplyvňovať voľby, uskutočňovať kybernetické útoky, zamestnávať bývalých vysokopostavených politikov a prehlbovať polarizáciu vo verejnej diskusii.
Osobitný výbor EP pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE) vo svojej záverečnej správe upozornil na to, že k všeobecne nízkemu povedomiu o závažnosti zasahovania zo zahraničia a manipulácií s informáciami, ktorých sa dopúšťajú prevažne Rusko a Čína, sa ešte pridávajú medzery v právnych predpisoch a nedostatočná koordinácia medzi krajinami EÚ.
Kremeľ počas prebiehajúcej vojenskej agresie voči Ukrajine podľa poslancov dokázal, že aj informácie sa môžu stať zbraňami. Uznesenie konštatuje, že Rusko sa angažuje v dezinformáciách s nevídanou zlovôľou a v nevídanom rozsahu s cieľom klamať o invázii na Ukrajinu svojich občanov doma, ale aj medzinárodné spoločenstvo. Parlament v tejto súvislosti privítal nedávny celoeurópsky zákaz ruských propagandistických kanálov, ako sú Sputnik TV a RT.
Protiopatrenia
Parlament vyzval EÚ, aby problém dezinformácií riešila vytvorením spoločnej stratégie, ktorej súčasťou by malo byť aj uplatnenie konkrétnych sankcií v prípade zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní. Poslanci presadzujú, aby sa do zvyšovania povedomia a informovanosti verejnosti zapojili organizácie občianskej spoločnosti, ako sa to osvedčilo napríklad na Taiwane. Zdôrazňujú tiež, že spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi treba nadviazať po celom svete.
Parlament okrem toho odporučil:
· vyčleniť verejné finančné prostriedky pre široko distribuované, pluralitné a nezávislé médiá, novinárov, overovateľov faktov a výskumníkov
· zvážiť zrušenie licencií organizáciám šíriacim propagandu zahraničných štátov
· prinútiť platformy sociálnych médií, ktoré sú využívané ako prostriedok na zasahovanie zahraničných aktérov, aby prestali propagovať obsah pochádzajúci z nedôveryhodných účtov, ktoré podporujú šírenie škodlivého obsahu spojeného so zahraničným zasahovaním, a to aj v iných jazykoch než v angličtine
· navrhnúť európskym univerzitám, aby prehodnotili svoju spoluprácu s Konfuciovými inštitútmi, ktoré sú čínskymi lobistickými platformami
· objasniť vzťahy medzi niektorými európskymi politickými stranami a Ruskom, ktoré sú podľa poslancov „veľmi nevhodné“
· zakázať zahraničné financovanie európskych a vnútroštátnych politických strán
· urýchlene zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a zabrániť používaniu softvérov na nezákonné sledovanie, ako je Pegasus
· sťažiť zahraničným aktérom zamestnávanie bývalých vrcholových európskych politikov
Uznesenie bolo schválené pomerom hlasov 552 (za): 81 (proti): 60 (zdržalo sa hlasovania). Podrobnejšie informácie nájdete tu.
Vyhlásenie spravodajkyne a predsedu výboru INGE
„Online platformy a technologické spoločnosti musia v čase, keď na Ukrajine prebieha vojna, zaujať jasný postoj a pozastaviť účty, ktoré popierajú, glorifikujú alebo ospravedlňujú agresiu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. V dlhodobom horizonte potrebujeme od Európskej komisie jasnú stratégiu a skutočne záväzné pravidlá EÚ v oblasti zodpovednosti a transparentnosti online platforiem. Odolnosť musí byť našim ochranným štítom – mali by sme masívne investovať do podpory kvalitných nezávislých médií vrátane tých v susedstve EÚ“, uviedla spravodajkyňa Sandra Kalniete (EPP, LV).
Predseda výboru INGE Raphaël Glucksmann (S&D, FR) vyhlásil: „Európske elity po dvadsiatich rokoch, keď boli kŕmené mýtom o konci histórie a žili v presvedčení, že nemajú nepriateľov, preukázali nepochopiteľnú naivitu a trestuhodnú ľahkovážnosť. Tento výbor, ktorý bol zriadený, aby ukončil túto ľahostajnosť, pracoval na prebudení Európy, aby sa naše demokracie naučili brániť.“
Súvislosti
Európsky parlament zriadil Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE) v júni 2020. Výbor zorganizoval asi 50 vypočutí, na ktorých sa zúčastnilo celkovo približne 130 expertov. Jeho jedenapolročný mandát sa skončí 23. marca.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Boj proti dezinformáciám a hybridným hrozbám je nekončiaci sa, niekedy viac, inokedy menej úspešný proces. Jeho podpora si vyžaduje účinné nástroje na odhaľovanie a následné odstraňovanie škodlivého a klamlivého obsahu predovšetkým v online priestore. Veľké množstvo z týchto hrozieb preukázateľne prichádza zo zahraničia s cieľom systematicky spochybňovať autoritu demokratických inštitúcií a demokratického zriadenia. Intenzita takýchto útokov a snáh o falšovanie reality sa extrémnym spôsobom zvýšila aj v súvislosti s neodôvodnenou ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine. Aj preto je dôležité zavádzať efektívne opatrenia na zabránenie takémuto konaniu a súvisiace posilňovanie európskej kybernetickej bezpečnosti.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Ako hovorca európskych ľudovcov v INGE som sa priamo podieľal na práci výboru a príprave záverečnej správy o zahraničnom zasahovaní a dezinformáciách v našej demokracii. V správe mapujeme, ako sa nedemokratické krajiny snažia ovplyvňovať dianie v EÚ – cez dezinformačné kampane, kybernetické útoky, skryté financovanie politických aktivít, kontroly akademických a kultúrnych centier. Krajiny ako Rusko a Čína na tento typ hybridnej vojny proti Európe vynakladajú stovky miliónov EUR. Chcú nás oslabiť, podkopať sociálnu súdržnosť a vzájomnú dôveru v našich spoločnostiach. V správe výboru INGE navrhujeme konkrétne kroky, ako bojovať s nebezpečnými útokmi na našu demokraciu. Musíme zastaviť tok špinavých kremeľskych peňazí na podporu politických extrémistov v Európe, prijať v Európe pravidlá pre online platformy, aby obmedzili šírenie Putinovej propagandy aj v slovenčine a seriózne sa pripraviť na kybernetického útoky, ktoré dnes ohrozujú nielen demokraciu, ale aj európsky mier.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „V poslednej dobe sme svedkami veľkého počtu dezinformačných kampaní a kybernetických útokov proti verejným orgánom, ale aj jemnejších foriem snahy o ovplyvňovanie vrátane angažovania národných diaspór či akademických a kultúrnych centier alebo skryté financovanie politických a trolích aktivít. Takéto pokusy o zahraničné zasahovanie a manipuláciu s informáciami sú čoraz sofistikovanejšie a zasahujú všetky procesy v našej demokratickej spoločnosti podľa hesla rozdeľuj a panuj. Preto je nevyhnutné vytvoriť komplexnú stratégiu, ktorá EÚ a členským štátom umožní predvídať a efektívne sa brániť proti hybridnej vojne a dá im k dispozícií odstrašujúce sankcie a opatrenia. V širšom kontexte je však potrebné zabezpečiť minimalizáciu efektu týchto hybridných hrozieb na spoločnosť, čo sa dá zabezpečiť najmä prostredníctvom systematického budovania mediálnej, informačnej a digitálnej gramotnosti občanov a kvalitného a vzdelávania. Ruka v ruke s tým ide potreba nastaviť jasné pravidlá pre online platformy v súvislosti s online reklamou, moderovaním obsahu či monetizáciou dezinformačných webových stránok. Stratégia musí byť naozaj celoplošná, aby sme zabezpečili, že EÚ zostane miestom, kde sa darí demokracii a právnemu štátu.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Sloboda šírenia informácií je základom funkčnej demokracie, ale zároveň demokraciu treba chrániť pred šírením dezinformácií všetkého druhu, či už to nedávno boli dezinformácie okolo pandémie koronavírusu alebo v súčasnosti ohľadom dôvodov ruskej agresie proti Ukrajine. Treba sprísniť pravidlá pre platformy sociálnych médií, ktoré sa zneužívajú na šírenie dezinformácií a sú účinným prostriedkom hybridnej vojny. Jedným z opatrení proti zasahovaniu zahraničných aktérov by malo byť aj zákaz financovania politických strán zo zdrojov mimo EÚ.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Mier a demokraciu v Európe musíme aktívne chrániť. Najmä na Slovensku sme príliš veľa rokov zlyhávali v boji proti dezinformáciám a hoaxom, naša politika sa stala jednou z obetí Putinovej informačnej vojny. Z daného stavu profitovali fašistickí a antidemokratickí politici. A ako ďaleko to môže zájsť nám ukázali napríklad aj voľby v USA v roku 2016 či minuloročné nepokoje v americkom Kapitole. Slovensko aj EÚ musia výrazne posilniť svoje kapacity v obrane proti hybridnej vojne a obmedzili schopnosť zahraničných aktérov, vrátane Ruska a Číny, ovplyvňovať našu politiku. Ide doslova o život.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Ruská lekcia nám ukazuje, že tieto riziká nesmieme podceňovať. Materiál výborne navrhuje napríklad hodnotenie efektivity doterajších nástrojov a vymieňanie si najlepších postupov s inými krajinami. Na druhej strane nesúhlasím s navrhovaným zrušením kritéria najnižšej ceny pri rozhodovaní o vládnych investíciách ani so zákazom cielenej reklamy.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Príliš dlho sme boli naivní a verili, že cez obchodnú spoluprácu s autoritárskymi a totalitnými režimami ich môžeme zmeniť. Dnes však vidíme, ako sa tieto režimy naopak snažia oslabiť skorumpovať naše demokratické procesy; degradovať našu ekonomickú silu; rozdeliť našu spoločnosť; podkopávajú naše spojenectvá a prepisujú medzinárodné normy tak, aby vyhovovali ich zhubným záujmom a snažia sa rozvrátiť samotný pojem pravdy. Vítam a podporujem toto uznesenie odporúčajúce okrem iného zvýšiť ochranu médií, vybudovania hrádze proti dezinformáciám, sprísnenia pravidiel pre sociálne siete, ochrániť digitálnu volebnú infraštruktúru, poskytnúť alternatívy k čínskym zahraničným investíciám v Európe či zakázanie zahraničného financovania politických strán.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Šírenie dezinformácii, klamstiev s úmyslom prekrúcať pravdu, zavádzať a zastrašovať občanov je súčasťou hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie i v kontexte jeho agresie proti Ukrajine. Ide o premyslené útoky s cieľom destabilizovať a manipulovať naše spoločnosti. EÚ musí vyvinúť oveľa väčšie úsilie ako doteraz, aby dokázala nielen odhaľovať, predchádzať, ale i uplatňovať sankcie proti takýmto útokom.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „V súčasnej dobe, keď sa globálne silní hráči „bijú“ o ekonomické ovládnutie Európy a sveta, by si mala EÚ zachovať rozvahu, pokoj a riešiť veci bez emócií, mysliac predovšetkým na budúcnosť. Nie som presvedčený, že by Správa o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov EÚ, vrátane dezinformácií, takéto prvky rozvážnosti, nie emocionality, obsahovala, hoci jej podstata ako taká je myslená nie zle. Výber prostriedkov a opatrení na dosiahnutie cieľa nie je správny. V tejto súvislosti ma zaujalo menšinové stanovisko skupiny THE LEFT k danej správe, v ktorom sa konštatuje, že „výsledná správa je nevyvážená, neobjektívna a sama osebe predstavuje dezinformáciu. Budúce generácie tento dokument oľutujú.“ V histórii sa veľakrát preukázalo, že názor menšiny, ktorá nešla s davom, mal väčšiu silu myšlienky ako väčšina a v budúcnosti sa to prejavilo. Dúfam, že poslanci zo skupiny LEFT nebudú označení ako dezinformátori, prípadne nebude úvaha dať ich na čiernu listinu pre ich názor.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Ochrana demokratického zriadenia členských štátov Európskej únie je elementárnym predpokladom zachovania Európskej únie, jej hodnôt, slobôd a výdobytkov. Boj s dezinformáciami je dnes kľúčový pre obranu demokracie a zastavenie propagandy tretích krajín na území Európskej únie, ktorým ide o rozvrat našich demokratických spoločností a nasmerovanie našich štátov k autoritárskym zriadeniam kolaborujúcich s nedemokratickými režimami vo svete.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Rusko, Čína a iní zahraniční aktéri používajú manipuláciu s informáciami, ktoré zavádzajú a klamú občanov, rozdeľujú, polarizujú a využívajú zraniteľnosť spoločností, podporujú nenávistné prejavy a majú za cieľ destabilizovať európsku demokraciu, a preto predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť EÚ. Vidíme to aj v týchto dňoch, keď sa prokremeľska rétorika nebezpečne šíri médiami a sociálnymi sieťami s cieľom vnášať rozpor a zabrániť ďalšej pomoci Ukrajine. Musíme sa brániť. Online platformy musia prevziať zodpovednosť a zabezpečiť transparentnosť ich algoritmov, musíme posilniť občiansku spoločnosť a nezávislé médiá a umožniť informovanú zodpovednosť jednotlivca prostredníctvom vzdelávania.“
