Komisia predstavuje usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023

Európska komisia prijala oznámenie, v ktorom členským štátom poskytuje usmernenia, akú fiškálnu politiku uplatňovať v roku 2023. V oznámení sa stanovujú hlavné zásady, ktorými sa bude riadiť Komisia pri posudzovaní programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Oznámenie zároveň mapuje súčasný stav preskúmania správy hospodárskych záležitostí

Oznámenie sa predkladá v kontexte nevyprovokovanej a neodôvodnenej invázie Ruska na Ukrajinu. EÚ na znak solidarity s Ukrajinou schválila bezprecedentný balík hospodárskych sankcií, ktoré vážne postihnú ruskú ekonomiku a politickú elitu. Zimná hospodárska prognóza 2022 bola uverejnená 10. februára, t. j. dva týždne pred inváziou na Ukrajinu. Tento vývoj má negatívny vplyv na výhľad rastu a zvyšuje riziká smerom k horšiemu vývoju. Ukazuje však aj potrebu silnej koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík a schopnosti upraviť fiškálne politiky v reakcii na rýchlo sa meniace okolnosti. Tieto usmernenia sa v prípade potreby prispôsobia hospodárskemu vývoju.

Usmernenia pre pokračujúcu koordináciu fiškálnych politík

V oznámení sa stanovuje päť kľúčových zásad a príslušné dôsledky pre fiškálne odporúčania, ktoré Komisia navrhne členským štátom v máji 2022 pre ich rozpočtové plány v roku 2023. Ide o tieto zásady:

• má sa zabezpečiť koordinácia politík a konzistentná kombinácia politík,
• udržateľnosť dlhu sa má zaistiť postupnými a kvalitnými fiškálnymi úpravami a hospodársky rastom,
• majú sa podporovať investície a udržateľný rast,
• majú sa podporovať fiškálne stratégie, ktoré sú v súlade so strednodobým prístupom k fiškálnej úprave, so zreteľom na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti,
• fiškálne stratégie majú byť diferencované a majú zohľadňovať rozmer eurozóny.

Koordinovaná fiškálna reakcia členských štátov na prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie COVID-19, ktorú uľahčila aktivácia všeobecnej únikovej doložky a sprevádzali opatrenia na úrovni EÚ, bola veľmi úspešná. Na zabezpečenie hladkého prechodu na novú a udržateľnú cestu rastu a fiškálnu udržateľnosť je naďalej nevyhnutná sústavná silná koordinácia fiškálnych politík. Na základe prognózy zo zimy 2022 sa Komisia domnieva, že v roku 2023 bude vhodné prejsť z celkových podporných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom je pripravená reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu.

Potrebná fiškálna reakcia na pandémiu COVID-19 a pokles produkcie viedli k výraznému zvýšeniu mier zadlženosti verejnej správy, najmä v niektorých členských štátoch s vysokým dlhom, hoci bez rastúcich nákladov na dlhovú službu. Na zachovanie udržateľnosti dlhu je potrebná viacročná fiškálna úprava v kombinácii s investíciami a reformami na udržanie rastového potenciálu. Komisia zastáva názor, že od roku 2023 je vhodné začať postupnú fiškálnu úpravu s cieľom znížiť vysoký verejný dlh, pričom príliš náhla konsolidácia by mohla negatívne ovplyvniť rast, a tým aj udržateľnosť dlhovej služby.

Nasmerovanie ekonomík EÚ na cestu vyššieho udržateľného rastu a riešenie výziev zelenej a digitálnej transformácie by mali byť najvyššími prioritami všetkých členských štátov. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je ústredným prvkom nástroja NextGenerationEU a ktorý poskytne dodatočné finančné prostriedky až do výšky 800 miliárd eur, môže pomôcť uskutočniť dvojakú transformáciu. Komisia však zastáva názor, že kvalitné verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov by sa mali podporovať a chrániť v strednodobých fiškálnych plánoch.

V programoch stability a konvergenčných programoch by členské štáty mali preukázať, ako ich strednodobé fiškálne plány zabezpečia postupný klesajúci trend verejného dlhu na obozretnú úroveň a udržateľný rast prostredníctvom postupnej konsolidácie, investícií a reforiem.

Vnútroštátne fiškálne stratégie by mali byť primerane diferencované:

• členské štáty s vysokým dlhom by mali začať s postupným znižovaním dlhu, a to vykonaním fiškálnej úpravy v roku 2023, bez zohľadnenia príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných grantov EÚ,
• členské štáty s nízkym a stredným dlhom by mali zvýšiť potrebné investície do zelenej a digitálnej transformácie, pričom by mali sledovať celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky.

Aktuálny stav preskúmania správy hospodárskych záležitostí

Kríza spôsobená koronavírusom zvýraznila relevantnosť a závažnosť mnohých výziev, ktoré Komisia chcela preberať a riešiť vo verejnej diskusii o rámci správy hospodárskych záležitostí. Po tom, ako sa predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová v správe o stave Únie zaviazala dosiahnuť konsenzus o budúcnosti rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, Komisia v októbri 2021 obnovila verejnú diskusiu o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ.

Diskusia prebieha na rôznych fórach vrátane špecializovaných stretnutí a seminárov, ako aj online prieskumu, ktorý bol ukončený 31. decembra 2021. Táto inkluzívna diskusia zahŕňa občanov a širokú škálu zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov, akademickú obec, iné inštitúcie a orgány EÚ, národné vlády a parlamenty a ďalších. Komisia v súčasnosti analyzuje doručené príspevky a v marci 2022 predloží súhrnnú správu.

Súčasný stav diskusií podľa Komisie poukazuje na niekoľko kľúčových otázok, pri ktorých by ďalšia a konkrétnejšia práca mohla pripraviť pôdu pre vznikajúci konsenzus o budúcom fiškálnom rámci EÚ:

• kľúčom k úspechu fiškálneho rámca EÚ je zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby a podpora udržateľného rastu prostredníctvom investícií a reforiem,
• väčšia pozornosť venovaná strednodobému fiškálnemu dohľadu EÚ sa javí ako sľubná cesta,
• malo by sa ďalej diskutovať o tom, aké poznatky možno vyvodiť z koncepcie, riadenia a fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a
• zásadnými cieľmi sú zjednodušenie, väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a lepšie presadzovanie pravidiel.

Na základe prebiehajúcej verejnej diskusie a rokovaní s členskými štátmi Komisia poskytne orientačné usmernenia k možným zmenám rámca správy hospodárskych záležitostí s cieľom dosiahnuť široký konsenzus o ďalšom postupe ešte pred rokom 2023.

Ďalšie kroky

V tomto oznámení sa stanovujú predbežné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023, ktoré sa budú aktualizovať podľa potreby a najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra v máji 2022. Nadchádzajúce usmernenia budú naďalej odrážať globálnu hospodársku situáciu a osobitnú situáciu každého členského štátu, pričom sa v nich zohľadní diskusia o rámci správy hospodárskych záležitostí. Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch zohľadnili uvedené usmernenia.

Členovia kolégia sa v tejto súvislosti vyjadrili takto:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda Komisie pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, povedal: „Toto je náročné obdobie pre európske hospodárstvo a pre našich pracovníkov. Po silnej reakcii EÚ na pandémiu čelíme novej neistote spojenej s barbarskou ruskou agresiou na Ukrajine, ku ktorej sa pridávajú už existujúce výzvy, ako je inflácia a vysoké ceny energie. Naše sankcie budú mať nevyhnutne negatívny vplyv na hospodárstvo. Je to však cena za obranu demokracie a mieru. Za posledné roky sme už posilnili hospodársku odolnosť a teraz musíme zotrvať na správnej ceste, zachovať si jednotu a zabezpečiť silnú koordináciu našich fiškálnych politík. Len tak si zachováme stabilný a udržateľný rast v dnešnom nestabilnom geopolitickom prostredí.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, uviedol: „Sme jednotní tvárou v tvár brutálnemu útoku Ruska na Ukrajinu a na všetky hodnoty, ktoré vyznávame. Spoločná politická reakcia umožnila našim hospodárstvam prestáť búrku spôsobenú pandémiou a táto nová kríza si vyžaduje podobne silnú koordináciu našich hospodárskych a fiškálnych rozhodnutí. Dnešné usmernenia sa zakladajú na tom, čo vieme – na analýze, z ktorej vychádza naša zimná prognóza – s upozornením, že je veľa toho, čo dnes nevieme. Neistota a riziká sa výrazne zvýšili, a preto budeme musieť tieto usmernenia podľa potreby aktualizovať, a to najneskôr na jar.“