EuropskeNoviny.sk
Nepredvídateľná pandemická kríza, ktorá sa začala v roku 2020, zásadným spôsobom ovplyvnila nastavené priority a chod Európskej únie (EÚ). No aj v roku 2021 dokázali inštitúcie EÚ a členské štáty operatívne reagovať na pokračujúcu pandemickú situáciu. Uvádza sa to vo Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2021, ktorú vláda odobrila na svojom dnešnom rokovaní.
Správa konštatuje, že v kontexte pandémie sa otvoril priestor na zlepšenie fungovania EÚ, no aj táto snaha narazila skrz pandémiu koronavírusu na svoje limity. „Dôležitým faktom je, že EÚ naďalej zostáva globálnym aktérom hodnôt, demokracie či ochrany ľudských práv. Na druhej strane, musí zefektívniť svoje zahraničnopolitické nástroje a zvýšiť kapacitu aplikovať ich v praxi. V uplynulých rokoch bolo možné vnímať rastúce spochybňovanie základov Únie, no v zmysle vyššieho spoločného záujmu absentovala primeraná odpoveď,“ uvádza sa vo výročnej správe.
Správa ďalej hodnotí, že rovnaké hodnoty blízkych partnerov sa nemusia vždy rovnať rovnakým záujmom. Nástup novej administratívy v USA priniesol určitú normalizáciu vo vzájomných vzťahoch, stále však podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), ktoré správu na rokovanie vlády predložilo, existuje priestor pre ich zlepšenie. „Pozitívnym signálom bolo pozastavenie uplatňovania dovozných ciel USA na vybrané výrobky z EÚ a zriadenie Rady EÚ a USA pre obchod a technológie na vysokej úrovni,“ píše rezort.
Rezonoval aj záväzok posilniť spoluprácu pri riešení klimatickej zmeny a obojstranný záujem na spustení transatlantickej Energetickej rady. Na základe tohto stavu sa jedným z kľúčových výrazov uplynulých mesiacov stal pojem strategická autonómia. „Diskusie členských štátov ukazujú na potrebu presnejšieho vymedzenia jeho významu v rôznych sektoroch tak, aby sa strategická autonómia nerovnala protekcionizmu a nenarušila vzťahy s partnermi. Ako vhodná štartovacia línia sa javí napríklad dobudovanie vnútorného trhu,“ uvádza správa. MZVEZ SR dodáva, že v oblasti bezpečnosti a obrany SR je dôležitá nutnosť úzkej spolupráce a komplementárnosti s partnermi, osobitne s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Výročná správa hodnotí pozitívne aj schválenie fondu obnovy a odolnosti v hodnote 750 miliárd eur. Behom uplynulého roka bolo schválených 22 plánov obnovy. „Národný plán predstavuje komplexnú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu SR, pričom proces obnovy bude založený na zveľaďovaní ľudského kapitálu a vytváraní inovačného prostredia,“ uvádza správa. Slovensko je v rokoch 2021 až 2023 oprávnené vyčerpať približne 6,3 miliardy eur.
(SITA)
