EuropskeNoviny.sk
„Zasadzujeme sa za to, aby sme plne využili potenciál sankcií, alebo ak chceme cynicky, špeciálnych finančných operácií, nech tomu dobre rozumejú aj v Moskve. Iba tak môžeme čo najskôr dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine. Musíme sa sústrediť na to, ako sa vysporiadať s nepriateľskými krokmi Ruskej federácie, no nesmieme pritom zabúdať ani na budúcnosť Ukrajiny. Slovensko presadzuje ambiciózny prístup k európskej perspektíve Ukrajiny. Žiadame, aby Európska komisia čo najskôr predložila svoje stanovisko k žiadosti Ukrajiny o členstvo. Podľa nášho názoru bude európska perspektíva hybnou silou rekonštrukcie a reformy Ukrajiny po skončení vojny.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus v utorok, 22. marca 2022 v Bruseli, po zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC).
Hlavnou témou rokovania ministrov a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti členských krajín Európskej únie (EÚ) bola príprava blížiaceho sa zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 24. a 25. marca 2022 v Bruseli. Samitu lídrov EÚ budú dominovať aktuálne otázky spojené s vojenským konfliktom na Ukrajine, a to vrátane humanitárnej situácie a utečeneckej krízy, znižovania energetickej závislosti EÚ od dodávok ruských fosílnych palív či posilňovania európskej bezpečnosti a obrannej spôsobilosti.
„Slovensko presadzuje, aby EÚ využila všetky možnosti, ktoré poskytuje dohoda o pridružení, na urýchlenie integrácie Ukrajiny do nášho vnútorného trhu. Vítame myšlienku vytvorenia osobitného fondu na podporu Ukrajiny – Ukraine Solidarity Trust Fund. Mali by sme sa zamerať aj na ďalšie možnosti zapojenia Ukrajiny do programov a agentúr Únie a preskúmať spôsoby, ako začleniť Ukrajinu do politického života Rady EÚ,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus s tým, že podobne by mala EÚ postupovať aj smerom k ďalším asociovaným krajinám, ktoré potvrdzujú záujem o členstvo v EÚ, vrátane Moldavska a Gruzínska.
V kontexte vojny na Ukrajine a tiež z dôvodu pretrvávajúcich vysokých cien energií bude jednou z nosných tém marcového samitu lídrov EÚ aj energetika. „Slovensko súhlasí s postupným ukončením našej závislosti na dovoze ruského plynu a ropy a podporujeme diverzifikáciu našich zdrojov plynu a ropy a energetických trás. Ruská agresia však povedie k ďalšiemu zvyšovaniu cien za energie, negatívnemu dopadu na našu ekonomiku ako aj k urýchleniu inflácie. Preto potrebujeme čo najskôr nájsť riešenia, ktoré budú limitovať tento negatívny vývoj a dopady na našich obyvateľov, najmä tých najzraniteľnejších,“ zdôraznil na rokovaní v Bruseli M. Klus.
V oblasti posilňovania bezpečnosti a obrannej spôsobilosti EÚ štátny tajomník rezortu diplomacie SR vyzdvihol potrebu rýchlej implementácie cieľov stanovených Strategickým kompasom a potvrdenia záväzkov týkajúcich sa posilnenia obranných spôsobilostí podľa dohody lídrov vo Versaillskej deklarácii. Martin Klus tiež zdôraznil význam transatlantického vzťahu a strategického partnerstva medzi EÚ a Severoatlantickou alianciou (NATO).
Ministri a štátni tajomníci v rámci prípravy agendy marcovej Európskej rady zhodnotili aj vývoj pandémie COVID-19 v Európe a venovali sa tiež príprave Samitu EÚ –Čina či pretrvávajúcej politickej kríze v Bosne a Hercegovine.
Na zasadnutí v Bruseli pokračovala diskusia ku Konferencii o budúcnosti Európy v nadväznosti na neformálne stretnutie vo francúzskom Arles začiatkom marca, ako aj v nadväznosti na štvrté plenárne zasadnutie Konferencie. Partneri sa venovali nastaveniu postupov ako vyhodnocovať návrhy vyplývajúce z občianskych odporúčaní zozbieraných počas priebehu Konferencie ako aj spôsobu a časovému rámcu uzavretia Konferencie vrátane jej finálnej správy. „Podstatné je, aby boli názory občanov na európskej, ako aj národnej úrovni, adekvátne premietnuté do záverov tohto celoročného európskeho konzultačného procesu. Konferencia o budúcnosti Európy sa však neskončí 9. mája 2022. Jej proces bude pokračovať posúdením a realizáciou občianskych odporúčaní,“ vysvetlil štátny tajomník Martin Klus.
Na záver zástupcovia členských štátov EÚ schválili vybrané aspekty legislatívneho ukotvenia financovania európskych politických strán a európskych politických nadácií a vzali na vedomie informáciu zo strany Komisie o otázkach súvisiacich s vývojom vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite.
