EuropskeNoviny.sk
Súčasťou nového práva na opravu by mala byť výroba opraviteľných produktov s dlhšou životnosťou, lepšia informovanosť spotrebiteľov a rozšírená záruka, uvádza sa v štvrtkovom uznesení EP.
Európsky parlament vo štvrtok pomerom hlasov 509 (za): 3 (proti): 13 (zdržalo sa hlasovania) prijal nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého zadefinoval svoje požiadavky vo vzťahu k tohtoročnej pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.
Poslanci zdôraznili, že účinné právo na opravu by sa malo týkať rôznych aspektov životného cyklu výrobku. Zohľadňovať by sa malo pri návrhu výrobku, kľúčových etických zásadách výroby, normalizácii, informovaní spotrebiteľov – vrátane označovania opraviteľnosti a životnosti – a pri verejnom obstarávaní. Právo na opravu by podľa zákonodarcov mohlo podporiť efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov a dlhšie využívanie výrobkov – a prispieť tak k zníženiu množstva odpadu.
Trvácne a opraviteľné výrobky
Poslanci požadujú, aby sa producenti už pri navrhovaní výrobkov zamerali na ich dlhšiu životnosť, bezpečnú opraviteľnosť a odstrániteľnosť jednotlivých častí. Riadne „právo na opravu“ by podľa nich malo poskytnúť subjektom v opravárenskom priemysle a spotrebiteľom bezplatný prístup k potrebným informáciám o oprave a údržbe produktov.
Uznesenie zdôrazňuje, že v prípade digitálnych zariadení by softvérové aktualizácie mali byť vratné a nemali by viesť k zníženiu výkonnosti zariadenia. Aktualizácie by mali byť k dispozícii počas istého minimálneho obdobia a spotrebitelia by mali byť v čase nákupu zariadenia plne informovaní o dostupnosti aktualizácií. Praktiky, ktoré neprimerane obmedzujú právo na opravu alebo vedú k skoršiemu zastarávaniu, by sa mohli považovať za nekalé obchodné praktiky a na úrovni EÚ by mohli byť zakázané, dodáva schválený text.
Ďalšie aspekty práva na opravu
Poslanci tiež požadujú:
· stimuly pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre opravu namiesto výmeny výrobku, medzi ktoré by mohli patriť napríklad predĺžená záruka či povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi počas trvania opravy náhradný výrobok;
· harmonizované pravidlá týkajúce sa informácií pre spotrebiteľov v mieste predaja, ktorých súčasťou by mali byť informácie o hodnotení opráv, odhadovanej životnosti, náhradných dieloch, opravárenských službách a dostupnosti softvérových aktualizácií;
· inteligentné prostriedky označovania ako QR kódy a digitálne pasy;
· mechanizmus spoločnej zodpovednosti výrobcu a predajcu v prípade nesúladu výrobku;
· zakotvenie požiadaviek v oblasti trvácnosti a opraviteľnosti v budúcej smernici o ekodizajne.
Súvislosti
Parlament vyvíja úsilie v oblasti práva na opravu už viac ako desať rokov. Poslanci nedávno prijali dvojicu uznesení – k novému akčnému plánu v oblasti obehového hospodárstva a k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov – prostredníctvom ktorých požadovali prijatie opatrení, ktoré by viedli k väčšej systematickosti, nákladovej efektívnosti a atraktívnosti opráv.
Právo na opravu predstavuje podľa poslancov kľúčový pilier programu obehového hospodárstva v rámci Európskej zelenej dohody. Komisia informovala o zámere navrhnúť novelizáciu smernice o predaji tovaru a o možnosti predložiť aj samostatný legislatívny návrh v oblasti práva na opravu, a to v treťom kvartáli roka 2022.
Podľa prieskumu Eurobarometer si 79% občanov EÚ myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí. Podľa iného prieskumu Eurobarometer by 77% občanov EÚ svoje zariadenia namiesto výmeny radšej opravilo. Odpad z elektrických a elektronických zariadení je najrýchlejšie rastúcim tokom odpadu na svete. V roku 2019 sa vyhodilo viac ako 53 miliónov ton elektronického odpadu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Súčasťou dosahovania existujúcich cieľov Európskej zelenej dohody musí byť aj zaistenie produkcie trvácnych výrobkov. Ide aj o podporu tzv. obehového hospodárstva a posilňovanie postavenia spotrebiteľov, ktorí musia mať k dispozícii všetky informácie ohľadom dostupnosti opráv ich výrobkov. Tieto majú byť v porovnaní s kúpou nového tovaru atraktívne a nákladovo efektívne. Koncept práva na opravu získava na význame aj v súvislosti s dnešným enormným zdražovaním, ktoré vytvára extrémny tlak na mnohé domácnosti. Zároveň je potrebné zabraňovať používaniu akýchkoľvek postupov umelo skracujúcich životnosť napríklad v prípade niektorých spotrebičov. Samotný dizajn výrobkov by tak mal byť prispôsobený požiadavkám na ich dlhšiu životnosť. Sprostredkovane to následne môže mať pozitívny vplyv aj na rozvoj služieb a zamestnanosť vo viacerých sektoroch.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Mám veľkú radosť z toho, že Európsky parlament rieši veľmi podstatnú tému pre naše peňaženky aj pre životné prostredie. Všetci vnímame, že dnes elektronika zďaleka nevydrží tak dlho, ako kedysi. Práve objem elektronického odpadu rastie v EÚ najrýchlejšie zo všetkých druhov odpadov. Veľká väčšina ľudí pritom nechce tak často kupovať novú elektroniku, želajú si ju opraviť, no často je to nemožné alebo úplne neekonomické, chýbajú návody, aktualizácie softvéru či súčiastky. Európsky parlament sa preto rozhodol prijať rezolúciu, ktorá vyzve na prijatie spoločnej európskej legislatívy k tomu, aby sa výrobky predávané v EÚ dali opraviť jednoducho a za primerané ceny. Požadujeme, aby výrobcovia zverejňovali na výrobku očakávanú životnosť, plány k oprave zdarma a zabezpečili prístup k súčiastkam.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Až 77% občanov EÚ by svoje pokazené výrobky namiesto výmeny radšej dalo opraviť a 79% si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí. Žiaľ, doteraz v praxi spotrebitelia volia skôr výmenu výrobku, čo môže byť spôsobené vysokými nákladmi na opravu alebo jej časovou náročnosťou. Je potrebné to zmeniť, nielen z pohľadu potreby posilnenia práv a prosperity spotrebiteľov, ale aj vzhľadom na potrebu efektívnejšieho a udržateľnejšieho využívania zdrojov ako kľúčového piliera vytvárania skutočného obehového hospodárstva. Právo na opravu, ktoré má Komisia predstaviť tento rok na jeseň, musí zabezpečiť, že opravy sa stanú systematickými, nákladovo efektívnymi a atraktívnymi riešeniami, predovšetkým pri elektronických tovaroch, ktoré sú najrýchlejšie rastúcim zdrojom odpadu v EÚ. Účinné právo na opravu by sa malo týkať aspektov celého životného cyklu výrobku, zároveň však potrebujeme nájsť riešenie, ktoré nebude mať za následok zníženie konkurencieschopnosti európskych výrobcov v medzinárodnom meradle, ale podporí inovácie a investície do udržateľných technológií, ktoré budú držať krok s potrebami spotrebiteľov a životného prostredia.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Som veľmi rád, že vďaka pozmeňovaciemu návrhu, ktorého som bol spoluautorom sa nám podarilo zakázať zabudovávanie tzv. kazítok do spotrebičov a že konečne garantujeme ľuďom právo na opravu pokazeného výrobku. Je jasné, že výrobcom sa to veľmi nepáči, ale zabezpečenie opravy spôsobí posilnenie celého surovinového reťazca a umožní tvorbu nových pracovných miest. Odteraz budú musieť výrobcovia uvádzať na výrobku informácie o životnosti a tým sa vytvorí tlak na ich dlhšiu životnosť.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „V súčasnosti produkujeme obrovské množstvo odpadu, ktorý je často ťažko recyklovateľný. Ak by sme zvýšili množstvo produktov, ktoré sú vhodné na opravu, na skládkach by skončilo oveľa menej odpadu. Napokon, dlžíme to aj našej planéte.Spotrebitelia však musia mať garantovanú aj dlhšiu životnosť produktov, a mať zaručenú širšiu záruku ako v súčasnosti. Je dôležité, aby sme mali právo naše zariadenia opraviť. Pomôže to nielen spotrebiteľom, ale aj malým podnikateľom. Opravovne totiž nie sú nutne nadnárodné firmy, a teda možnosť opravovať podporuje aj malých a rodinných podnikateľov. Tak ako pri mnohých iných veciach, to čo je dobré pre našu peňaženku, je dobré aj pre planétu.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Právo na opravu je na mnohých trhoch správne súčasťou ich pravidiel. Pri jeho predĺžení by sme ale nemali brať do úvahy len to, že staré výrobky budú dlhšie fungovať. Mali by sme brať do úvahy aj to, že podľa odborných štúdií opravované staré výrobky často škodia životnému prostrediu viac než nové výrobky novej ekologickej generácie. Predstavme si, keby pred päťdesiatimi rokmi platilo právo na päťdesiatročné opravy, asi by sme na cestách videli dymiace trabanty. Tiež berme do úvahy, že čím dlhšie bude právo na opravu, tým vyššia bude aj nákupná cena produktu. Hlavným cieľom pri ochrane spotrebiteľa by nemalo byť (v médiách dobre viditeľné) zvýšenie počtu jeho práv, ale to, aby za svoje peniaze dostal čo najviac úžitku.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Vo veľkej miere sa dnes obyvatelia stretávajú s problémami ako nedostatok informácií o možnosti opravy, nedostupnosťou opravy alebo finančnou nevýhodnosťou opravy rôznych výrobkov, kedy je lacnejšie kúpiť si nový výrobok namiesto opravy staršieho. Preto vítam a podporujem prijatie uznesenia, ktoré žiada od výrobcov dostupnosť informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu odpadu a zároveň to šetrí spotrebiteľom peniaze. Za dôležité tiež považujem otvorenie tém plánovaného zastarávania softvérov cez vyžadovanie aktualizácií a predĺženia povinnej záruky pre niektoré kategórie výrobkov.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Právo na opravu rozširuje práva spotrebiteľov, šetrí ich peniaze a ochraňuje ich pred nekalými obchodnými praktikami. Zároveň zmierňuje množstvo vyprodukovaného odpadu a šetrí nerastné suroviny. Rozvoj opravárenského odvetvia je šancou na nové pracovné miesta pre malých podnikateľov a živnostníkov.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Budúcnosť je cirkulárna. Preto som vďačný za každú iniciatívu, ktorá spotrebiteľom umožní efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie zdrojov, predchádzanie vzniku odpadu a znižovanie jeho množstva. Aj preto vyzývame Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu by bolo možné navrhnúť právo na opravu, aby bol kupujúcemu umožnený jednoduchý a cenovo dostupný prístup k opravám aj po uplynutí záručnej lehoty. Táto dobrá prax sa vytratila s nástupom rýchleho konzumného štýlu a je najvyšší čas sa ku nej znovu vrátiť v rámci zabezpečenia udržateľnosti našej spotreby a zníženia dopadov na životné prostredie.“
