EuropskeNoviny.sk
Viac ako dve desiatky osobností verejného života podpísali verejný list, v ktorom vyzývajú vládu SR na čo najrýchlejšie odpojenie sa od fosílnych palív z autokratického Ruska vedúceho vojenskú agresiu proti Ukrajine a súčasne riešenie problému klimatickej krízy a nárastu cien energií. Výzvu, ktorú inicioval poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík spolupodpísali okrem iných aj bývalá premiérka Iveta Radičová a exminister financií a niekdajší poradca predsedu ukrajinskej vlády Ivan Mikloš.
Podľa iniciátora výzvy europoslanca Martina Hojsíka je súčasná bezpečnostná a energetická situácia neudržateľná: „Sme závislí od ruských fosílnych palív, predovšetkým plynu, tie však prispievajú k prehlbovaniu klimatickej krízy a navyše financujú ruskú vojnu v Ukrajine. Rusko dlhodobo používa zdroje energií ako zbraň, o čom sa mohli v predchádzajúcich dňoch presvedčiť Poľsko a Bulharsko. Naša energetická politika potrebuje urýchlenú zmenu. Naša výzva má za cieľ vytvoriť tlak na kľúčových politikov, no súčasne ponúknuť možné riešenia. Politiku vnímame ako priestor pre prinášanie pozitívnej vízie, hľadanie riešení a aktívnu spoluprácu.“
Signatári a signatárky výzvy Nefinancujme vojenskú agresiu Ruska a klimatickú krízu žiadajú vládu o zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska a jeho regiónov, zníženie závislosti od fosílnych palív (primárne zemného plynu) z autokratického Ruska a finančnej podpory jeho vojenskej agresie na Ukrajine, riešenie klimatickej krízy a zabezpečenie primeraných cien energií, tvorby nových pracovných miest a ponechávanie väčšieho podielu finančných prostriedkov v miestnej ekonomike.
„Na Slovensku sme sa málo poučili z plynovej krízy v 2009 a nedostatočne sme zabezpečili našu energetickú bezpečnosť nielen pri dodávkach plynu, ale aj ďalších strategických energetických komodít. Súčasne sme mohli podstatne viac urobiť v oblasti energetickej efektívnosti a ekonomicky a ekologicky udržateľnom využívaní lokálnych obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia musíme urobiť nielen kvôli našej bezpečnosti, ale aj kvôli zabezpečeniu cenovo a sociálne únosných cien energií,“ rozviedol myšlienky výzvy jeden zo signatárov, energetický analytik Karel Hirman.
Výzva, ktorá obsahuje konkrétne riešenia ako podporiť odklon od ruského plynu a iných fosílnych zdrojov energie je podľa signatárov výzvy podanou rukou vláde SR, jej autori však upozorňujú, že konať musíme urýchelene: „Odstrihnutie sa od fosílnych palív, osobitne z Ruska, je potrebné realizovať postupne (ak to bezpečnostná situácia dovolí), avšak tak rýchlo, ako to je možné pri vyvinutí maximálneho, spoločného úsilia. Fosílne zdroje energie spôsobujúce klimatickú krízu nie sú lacné, sloboda a bezpečnosť sú na nezaplatenie,“ uzavrel iniciátor výzvy Martin Hojsík.
Signatári a signatárky výzvy Nefinancujme vojenskú agresiu Ruska a klimatickú krízu označili päť kľúčových riešení, ktorých vláda SR musí urýchlene zrealizovať:
1. Odstrániť administratívne, technické a ďalšie systémové prekážky rozvoja zelených zdrojov energie a energetickej efektívnosti.
2. Mobilizovať dostupné finančné prostriedky pre dotačné a podporné programy obnovy domov a aplikácie zelených zdrojov energie a zabezpečenie ich dostupnosti pre všetkých obyvateľov Slovenska, so zameraním na domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami.
3. Ukončiť okamžite finančnú podporu fosílnych zdrojov energie z verejných zdrojov.
4. Naštartovať aktívnu informačnú kampaň, budovať kapacity pre zelenú obnovu a ísť príkladom pre ľudí na Slovensku
5. Zvýšiť podiel výroby domáceho biometánu a podporiť rozvoj zelenej mobility.
Výzvu Nefinancujme vojenskú agresiu Ruska a klimatickú krízu podpísali:
Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu, iniciátor výzvy
Marián Balázs, teológ a vysokoškolský pedagóg
Ján Cifra, podnikateľ v oblasti informačných technológií
Pavol Čekan, vedec a podnikateľ
Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka
Marián Gogola, dopravný inžinier a vysokoškolský pedagóg
Ladislav Hegyi, environmentalista
Karel Hirman, energetický analytik
Mikuláš Huba, environmentálny geograf, univerzitný profesor
Igor Kočiš, vedecko-výskumný pracovník a inovátor
Patrik Križanský, expert v oblasti zelenej mobility
Zuzana Kronerová, herečka
Ľubica Lacinová, vedecká pracovníčka
Juraj Melichár, koordinátor pre ochranu klímy cez energetickú transformáciu
Ivan Mikloš, ekonóm
Katarína Nikodémová, expertka v oblasti energetickej efektívnosti
Richard Paksi, analytik v oblasti energetickej efektívnosti
Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej
Henrich Pifko, architekt a vysokoškolský pedagóg
Iveta Radičová, vysokoškolská profesorka
Šicko Šimon, podnikateľ v oblasti informačných technológií
