europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Europarlament chce zmeniť pravidlá európskych volieb a požaduje celoúnijný volebný obvod


Európsky parlament v utorok rozbehol reformu aktu o voľbách do EP. Poslanci chcú z 27 samostatných volieb s odlišnými pravidlami urobiť jednotné európske voľby.

Legislatívna iniciatíva, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 323 (za): 262 (proti): 48 (zdržalo sa hlasovania), požaduje zmenu pravidiel hlasovania v európskych voľbách. Parlament prijal v tejto veci aj sprievodné uznesenie, ktoré plénum podporilo pomerom hlasov 331 (za): 257 (proti): 52 (zdržalo sa hlasovania).

Poslanci v texte navrhujú úpravu volieb do Európskeho parlamentu tak, aby mal každý volič dva hlasy: jeden by odovzdal kandidátom vo vnútroštátnom volebnom obvode a jeden kandidátom v spoločnom volebnom obvode pre celú EÚ, z ktorého by po voľbách vzišlo 28 poslancov EP. Členské štáty by sa mali rozdeliť do troch skupín v závislosti od počtu obyvateľov, aby sa tak dosiahla geografická vyváženosť kandidátnych listín. Tie by sa potom proporčne obsadili kandidátkami a kandidátmi z uvedených troch skupín. Celoúnijné kandidátne listiny by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán, národných združení voličov alebo európskych politických strán.

Cieľom poslancov je tiež dosiahnutie väčšej rodovej vyváženosti. Hoci v nedávnych voľbách došlo k všeobecnému zlepšeniu, poukazujú na to, že v niektorých krajinách sa nepodarilo zvoliť ani jedinú poslankyňu Európskeho parlamentu. Preto v texte navrhujú zavedenie povinných striedavých zoznamov (t. j. striedanie ženských kandidátok a mužských kandidátov) či kvót tak, aby sa neporušili práva nebinárnych osôb.

Medzi ďalšie návrhy, vďaka ktorým budú voľby európskejšie, patria tieto:

·  ustanovenie 9. mája ako spoločného európskeho volebného dňa,

·  zadefinovanie práva kandidovať vo voľbách pre všetkých občanov EÚ vo veku aspoň 18 rokov,

·  stanovenie záväzného prahu zvoliteľnosti na úrovni 3,5 % pre väčšie volebné obvody kreujúce aspoň 60 mandátov,

·  zaistenie rovnakého prístupu k voľbám pre všetkých občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím a možnosti hlasovania poštou,

·  zaistenie práva občanov hlasovať za predsedu Európskej komisie ako za hlavného kandidáta (systém takzvaných Spitzenkandidaten) prostredníctvom celoúnijnej kandidátnej listiny.

Uznesenie tiež počíta so zriadením Európskeho volebného orgánu, ktorého úlohou bude dohliadať na celý proces a zabezpečiť súlad s novými pravidlami.

Ďalší postup

Ako sa uvádza v článku 223 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, legislatívnu iniciatívu Parlamentu musí jednomyseľne schváliť Rada. Potom sa iniciatíva vráti do Parlamentu na opätovné odobrenie. Následne ju schváľujú členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Rokovania s Radou sa začnú, až keď členské štáty prijmú svoju pozíciu.

Vyhlásenie spravodajcu

Spravodajca Domènec Ruiz Devesa (S&D, ES) uviedol: „Tieto reformy zviditeľnia európske politické strany a umožnia im (a najmä ich kandidátom na celoúnijných zoznamoch) viesť kampaň v rámci EÚ, aby sme mohli vytvoriť skutočnú paneurópsku diskusiu. Ľudia budú vedieť, že volia európske politické subjekty a kandidátov na predsedu Komisie. Parlament vyslal dôrazný odkaz Rade, že je najvyšší čas zmeniť volebný zákon EÚ tak, aby európske voľby náležite odrážali súčasnú politickú realitu”. Videozáznam tlačovej konferencie spravodajcu z 3. mája je k dispozícii tu.

Súvislosti

Európsky akt o voľbách pochádza z roku 1976, upravený bol v rokoch 2002 a 2018, hoci neskoršia novela ešte nie je v platnosti. Jeho súčasťou sú spoločné princípy, ktoré musia byť zohľadnené v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa volieb do Európskeho parlamentu. Súčasný akt však nestanovuje jednotný volebný systém platný v celej EÚ.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Myšlienka s vytvorením spoločnej európskej kandidačnej listiny nie je nová. Podobný návrh sa objavil pred poslednými voľbami v roku 2019, v súvislosti s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a prerozdelením po nej zostávajúcich mandátov. Rovnako ako v minulosti, aj dnes považujem takéto návrhy za potenciálne nebezpečné. Spoločná kandidátka by tiež nepochybne narazila na platné ústavné princípy vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Takto volená skupina poslancov by ovplyvnila aj súčasné pravidlá a princípy fungovania Európskeho parlamentu. Prostredníctvom jednotlivých frakcií je v ňom pritom primerane zastúpený aj nadnárodný princíp, ktorý tak podľa mňa nie je v tejto chvíli potrebné posilňovať. Súčasný spôsob akým môžu občania členských štátov Únie voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu považujem za spravodlivý a dostatočne reprezentatívny.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Zriadenie jedného volebného obvodu vo voľbách do Európskeho parlamentu v navrhovanej podobe nepodporujem. Nadnárodná kandidátka je podľa mňa nápadom, ktorý by Európu ešte viac rozdelil. Tento koncept vyvoláva množstvo problémov a otázok a môže oslabiť postavenie menších členských štátov, ako je Slovensko. Nie je jasné, akých voličov by takto zvolení poslanci zastupovali. Voličov by sme mali mobilizovať v prvom rade aktívnou a dlhodobou kampaňou, ktorá prepája európske témy s domácou politikou. Na Slovensku máme problém s účasťou voličov v európskych voľbách, musíme im zjednodušiť prístup k voľbám a dať politickú ponuku sa volieb zúčastniť. Nadnárodná kandidátka slovenského voliča k účasti v európskych voľbách mobilizovať nebude.”

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Konferencia o budúcnosti Európy nám ukázala, že občania EÚ podporujú myšlienku nadnárodných zoznamov. Európski občania by mali mať dva hlasy: jeden pre svoje národné zoznamy a jeden pre celoeurópsky zoznam. Nemôžeme si nechať ujsť príležitosť posilniť našu Európsku úniu, našu európsku verejnú sféru a pocit spolupatričnosti k Únii. Nadnárodné zoznamy môžu zmeniť dynamiku, keďže volebné kampane by prekročili partikulárne záujmy jednotlivých štátov, čo môže priniesť posilnenie EU ako celku.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Základným stavebným kameňom Európskej únie je spolupráca. Nadnárodná kandidátka je krokom správnym smerom ku jednotnej, silnejšej a viac prepojenej Európe. Dáva všetkým obyvateľom a obyvateľkám šancu čo najpriamejšie rozhodovať o zostavení Európskeho parlamentu.”

Viac..  V. Remišová: Z Grantov EHP a Nórska chceme financovať aj riešenia na podporu odolnosti našej krajiny

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Predkladatelia navrhujú, aby sa počet europoslancov rozšíril o 28. Títo dodatoční poslanci by mali byť vyberaní z nadnárodnej kandidátky. Nemyslím si, že je potrebné navyšovať počet europoslancov v časoch, keď čelíme mnohým krízam (ruská agresia, vysoká inflácia, rast cien energií, pandémia koronavírusu…), kvôli ktorým bude čoraz nevyhnutnejšie verejné výdavky razantne optimalizovať. Myslím si tiež, že vytvorenie novej kategórie europoslancov by bolo ďalšou komplikáciou systému fungovania Európskej únie bez toho, aby sme mali zanalyzované prínosy takejto investície. Podľa môjho názoru by k zlepšeniu fungovania EÚ inštitúcií a k zvýšeniu záujmu o eurovoľby pomohlo skôr to, ak by sme ďalej odbúravali bariéry spolupráce členských štátov napríklad v oblasti služieb. Tiež by pomohlo, ak by bola EÚ viac transparentná. Aspoň tak, ako je transparentné Slovensko, kde sa zmluvy so štátom zverejňujú. Tiež by pomohlo, ak by bola Únia zrozumiteľnejšia. V súčasnosti veľmi zrozumiteľná nie je, napríklad materiály, o ktorých rokuje Európsky parlament, sú pre verejnosť menej zrozumiteľné, než tie, o ktorých rokuje Národná rada SR.”

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Na pripravenom návrhu oceňujem, že sa zaoberá možnosťou hlasovania pre všetkých občanov EÚ, ktorí žijú v tretích krajinách alebo pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom asistenčných technológií alebo zvoleného asistenta – vrátane možnosti hlasovať poštou. Európska politika sa musí kreovať zdola. Považujem za dôležité, aby si ľudia vyberali takých zástupcov, ktorí sú pevne ukotvení vo vlastnej členskej krajine a poznajú najlepšie nielen problémy, ale aj ich riešenia a vedia ich komunikovať a presadzovať aj na európskej úrovni. To je základný princíp reprezentatívnej demokracie. Ľudia musia byť presvedčení, že volení zástupcovia prinášajú skutočné zlepšenie a pozitívne dopady na ich životy, len tak dokážeme zvýšiť záujem o eurovoľby. Nadnárodné kandidátky tento efekt určite neprinesú. Kvóty pre ženy ani systém tzv. striedavých kandidátok nepovažujem za efektívne riešenie ich politického angažovania. Je potrebné vytvoriť vhodné podmienky pre zapojenie sa žien do politiky, čo prirodzene zvýši aj početnosť voličov.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Nemyslím si, že nadnárodné zoznamy, pozostávajúce z európskych lídrov sú riešením pre posilnenie demokracie v EÚ, alebo, že to priblíži EÚ viac občanom, práve naopak. Taktiež si nemyslím, že kandidáti, ktorí sa ocitnú na týchto zoznamoch budú lepšie hájiť záujmy občanov jednotlivých krajín, ako ich volení národní zástupcovia.”

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Objektívne musím konštatovať, že aj po preštudovaní si Správy výboru pre ústavné veci spravodajcu Domenec Ruiz Devesa, neviem zaujať jednoznačné stanovisko k návrhu uznesenia o reforme volebného zákona EÚ. Som predsedom politickej strany Slovenský PATRIOT a môj názor ako aj názor strany na fungovanie EÚ nie je euroskeptizmus ale eurorealizmus. Je nesporné, že pokiaľ sa týka deklarácie z 9. mája 1950, kedy sa vytvorilo ESUO, bol to prvý krok k federalizácii Európy. Predpokladaná reforma volebného zákona EÚ je ďalším krokom k takejto federalizácii. Dá sa súhlasiť s tým, že ak by došlo k vytvoreniu volebného obvodu pre celú EÚ, v ktorom sa bude voliť 28 poslancov Európskeho parlamentu, je potrebné prísne dbať na to, že menšie členské štáty sa nedostanú do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s väčšími členskými štátmi. Stotožňujem sa aj s tým, že vytvorením volebného obvodu pre celú EÚ nebude dotknutý počet poslancov EP zvolených v jednotlivých členských štátoch. Určite však podporujem väčšiu účasť mladej generácie na činnosti EP a orgánov EÚ a v tomto smere sa aj stotožňujem s úpravou aktívneho a pasívneho volebného práva v prospech mladej generácie. K federalizácii EÚ som skôr skeptický z toho dôvodu, že z historického hľadiska federatívne alebo podobné útvary sa v konečnom dôsledku neosvedčili. Napr. bývalá Juhoslávia, Československo, Rakúsko-uhorská monarchia, ale aj bývalý ZSSR a pod.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Zjednocovanie systému európskych volieb, ktoré prebiehajú odlišne v rôznych členských štátoch, vnímam ako pozitívny krok smerujúci k európskej integrácii, vrátane spoločného volebného dátumu počas symbolického Dňa Európy. Vítam tiež možnosť hlasovania poštou, či zabezpečenie rovnakého prístupu k voľbám pre zdravotne znevýhodnené osoby. Umelé zavádzanie povinných kvót podľa pohlavia však môže viesť k nespravodlivej súťaži a nespokojnosti občanov z obmedzovania volebného práva. Za nezmyselné považujem vytváranie akýchkoľvek nadnárodných kandidačných listín.”

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Občania EÚ dlhodobo žiadajú viac demokracie a požadujú posilnenie Európskeho parlamentu ako inštitúcie, ktorá ich zastupuje. Toto uznesenie je našou odpoveďou na tieto veľmi jasné požiadavky, ktoré sa objavili aj počas Konferencie o budúcnosti Európy. Európsky parlament je dnes napríklad jedinou inštitúciou, ktorá nemá skutočné právo navrhovať zákony, pritom je to politická inštitúcia s najsilnejším politickým mandátom udeleným od stoviek miliónov Európanov. Dostal by sa tak vďaka posilneniu právomocí pri európskych otázkach na úroveň národných parlamentov.”

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

wiezik

Michal Wiezik: Skvelé správy z Brazílie!

Do prezidentského kresla sa v Brazílii po víkendových voľbách vráti niekdajšia ľavicová hlava štátu Luiz …