EuropskeNoviny.sk
Vnútorná jednota a solidarita EÚ sú pre rekonštrukciu Ukrajiny kľúčové, zdôraznili poslanci počas stredajšej rozpravy s francúzskou ministerkou a šéfkou Európskej komisie.
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu dopoludnia diskutovali o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre Európsku úniu. Na rozprave sa zúčastnili aj francúzska ministerka Brigitta Klinkert zastupujúca predsedníctvo v Rade (ministrov) EÚ a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Zákonodarcovia počas rozpravy privítali šiesty balík sankcií proti Rusku a balík opatrení zameraných na obnovu Ukrajiny, ktoré plénu predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Zároveň však zdôraznili potrebu podporiť aj občanov a podniky v EÚ, ktorí pociťujú dôsledky vojny na Ukrajine, a vyzvali na jednotu členských štátov Únie. Poslanci sa tiež zasadili za podporu krajín, ktoré pociťujú dôsledky vojny najintenzívnejšie. Ide o členské štáty s veľkou závislosťou na ruskom plyne a rope a o krajiny, ktoré poskytli útočisko veľkému počtu ukrajinských utečencov. Rozpravu zahájila zástupkyňa francúzskeho predsedníctva v Rade (ministrov) EÚ, ministerka Brigitte Klinkert, a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Ich úvodné vystúpenia si môžete pozrieť po kliknutí na ich mená.
Väčšina poslancov v rozprave zdôraznila nutnosť poraziť ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň však podčiarkla, že náklady, ktoré kvôli tomuto úsiliu bude niesť Európska únia, musia byť čo najnižšie. Snaha o minimalizáciu nákladov pre EÚ by umožnila udržať jednotu členských štátov, zmierniť dôsledky vojny, ktoré pociťujú domácnosti a podniky v EÚ, a poskytnúť Ukrajine efektívnejšiu pomoc s povojnovou rekonštrukciou.
Poslanci poukázali na ťažkú situáciu mnohých obyvateľov EÚ, ktorí si musia vyberať medzi nákupom potravín a vykúrením svojich príbytkov. Vyzvali tiež Komisiu, aby pri každom legislatívnom návrhu zvažovala, či neprimerane nezaťaží podniky, ktoré dnes čelia ťažkostiam. Videozáznam celej rozpravy je k dispozícii tu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Protiruské sankcie majú prostredníctvom hospodárskej izolácie Ruska prispieť k obmedzeniu jeho zdrojov na pokračovanie nezmyselnej vojenskej agresie na Ukrajine. Ich dopady však pociťujú aj občania jednotlivých členských krajín. Zdražovanie v dôsledku nárastu cien energií, ktoré sa následne premieta do rôznych oblastí, preto má pre mnohých ľudí na Slovensku katastrofálne dôsledky. Opatrenia na pomoc pri zvyšovaní cien súčasná vláda doposiaľ nie je schopná prijať, pričom už tak prichádzajú neskoro a sú nepostačujúce. Týždne sa nevedeli dohodnúť a potom prišli s návrhom, ktorý ignoruje viaceré zraniteľné skupiny obyvateľstva, vrátane mnohých nižšie príjmových skupín, či niektorých dôchodcov. Aj preto je nevyhnutné zaoberať sa prijímaním efektívnych opatrení na európskej úrovni. Tak ako bolo možné sa dohodnúť na koordinácii a prijatí pomoci v súvislosti s pandémiou, je potrebné aby sa prišlo s fungujúcimi riešeniami zameranými na zmierňovanie dopadov sankcií a súvisiaceho zdražovania. Môže nám to pomôcť zastaviť hroziaci sociálny úpadok na Slovensku.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Putinova nezmyselná vojna má čoraz väčší ekonomický dopad na ľudí aj na Slovensku v podobe vysokých cien energií a potravín. Aby boli sankcie skutočne účinné a prinútili Putina zastaviť vojnu, potrebujeme ich ešte pritvrdiť. Už dnes bolo prijaté rozhodnutie o celoeurópskom zastavení odberu ruskej ropy. Európsky parlament bude debatovať o tom, ako rôznymi nástrojmi a spoločným európskym postupom zmierniť ekonomické dopady na ľudí. Medzi navrhovanými nástrojmi je napríklad zlepšenie energetickej infraštruktúry a skladovacích kapacít alebo odloženie odstavenia jadrových elektrární. Krajinám ako Slovensko, ktoré majú vysokú závislosť na ruských fosílnych palivách, by mala byť poskytnutá európska podpora v podobe energií zo západu za dostupné ceny.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Nákupom ruskej ropy a plynu financujeme zabíjanie v Ukrajine. Slovensko je však žiaľ závislé na ruskom plyne a rope, a to je problém nielen pre klímu, no ako vidíme, aj pre bezpečnosť a stabilitu. Našej závislosti sa musíme zbaviť čím skôr. Musíme sa rozbehnúť smerom ku zelenej energii, ale tak, aby sme tých slabších nenechali padnúť. Potrebujeme preto okamžite rozbehnúť investície do zelených zdrojov energie a zvýšiť energetickú efektívnosť a odstrániť byrokratické prekážky, ktoré kladieme pod nohy ľuďom a firmám, ktoré sa pre zelenú energiu rozhodli. No najmä, musíme podporiť obzvlášť nízkopríjmové skupiny obyvateľov a obyvateliek, ktoré sú najviac vystavené energetickej chudobe. Peniaze, ktoré teraz posielame Putinovmu vražednému režimu tak zostanú v našich regiónoch a rodinách.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Pri sankciách voči Rusku sa málo hovorí o dôležitej téme – o forme, akou sú a budú obchodné bariéry voči Rusku zavedené. Či sú to zákazy dovozu (kvóty, embargá) alebo clá. Pre členské štáty EÚ je podľa mňa výhodnejšie zaviesť namiesto zákazov dovozné clá. Dôvodom je toto: Pri obchodných zákazoch sa zníži množstvo dovážaného tovaru, a tým pádom sa zvýši jeho cena v krajine dovozu, pričom peniaze z takto zvýšenej ceny ostanú v krajine vývozu. Pri obchodných clách je to s peniazmi naopak. Tiež sa síce zvýši cena tovarov v krajine dovozu, ale peniaze z takto zvýšenej ceny ostanú v krajine dovozu. Navyše, clá sa na rozdiel od zákazov dajú nastavovať postupne, presne podľa vývoja situácie. Tiež sa dajú zaviesť ľahšie, keďže nie sú také citlivé na koordináciu medzi členskými štátmi, ako zákazy. Z príjmu z ciel sa môžu potom aj ľahšie kompenzovať štáty, ktoré doplatia na obmedzenia dovozu z Ruska najviac.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Efektívnosť našich EÚ a našich atlantických partnerov veľmi závisí nielen od našej jednoty v zavádzaní sankcií a schopnosti kontrolovať ich plnenie, ale aj v odolnosti členských štátov voči ekonomickým následkom, ktoré tieto sankcie vyvolajú. Aj tu potrebujeme byť jednotní a koordinovaní v poskytovaní komplexnej vzájomnej pomoci nielen v medzinárodnej spolupráci na úrovni EÚ, ale aj národnej, vnútroštátnej, regionálnej sfére až po vzájomnú pomoc občanov. Európska únia je ako celok v energetickej oblasti takmer z 25 percent závislá od Ruska. Ak sme nedokázali toto číslo v predchádzajúcich rokoch postupne a bezbolestne znižovať, na čo som opakovanie upozorňovala, budeme nútení ho znížiť teraz v oveľa kratšom čase, a na to sa musíme v záujme vlastnej bezpečnosti a slobody na všetkých úrovniach čo najrýchlejšie pripraviť. V Európskej ľudovej strane presadzujeme nielen diverzifikáciu zdrojov, ale aj predĺženie doby na postupné vyradenie jadra a uhlia, či budovanie nových plynových zásobníkov a modernizáciu infraštruktúry. Ruka v ruke s tým musíme využiť peniaze z rozpočtu EÚ, ale aj nevyužité zdroje zo starého rozpočtu na opatrenia smerujúce k zníženiu sociálno-ekonomických dopadov na obyvateľov, malé a stredné firmy či živnostníkov.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Sankcie sú zatiaľ najväčšou zbraňou v rukách EÚ. Od začiatku bolo zrejmé, že tie budú mať podstatný vplyv tak na ruskú ekonomiku ako aj ekonomiky členských krajín EÚ. Zákaz dodávok ropy z Ruska by bol kľúčovým prostriedkom na zastavenie ruskej agresie. Avšak bez alternatívneho balíka opatrení pre krajiny akými sú Slovensko či Maďarsko to nejde uplatňovať zo dňa na deň, ale postupným spôsobom.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Aj keď európske sankcie uvalené na Rusko prinášajú sčasti aj nechcený negatívny dopad na hospodárstvo a sociálnu oblasť EÚ, sú nevyhnutnosťou po morálnej aj bezpečnostnej stránke a v záujme občanov Európskej únie. Na druhej strane však musíme o to aktívnejšie hľadať riešenia, ktoré zmiernia dôsledky sankcií. Ochromenie európskych hospodárstiev a sociálne nepokoje by boli vodou na mlyn proruským extrémistom. Inovatívne schémy a moderné technologické riešenia sú jednou z odpovedí ako na to.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Vojna na Ukrajine pokračuje a čím dlhšie bude trvať, tým horšie budú jej následky. No práve preto je dôležité, aby sme aj naďalej poskytovali Ukrajine a jej ľudu koordinovanú pomoc a podporu tak, aby vojna sa skončila víťazstvom napadnutej Ukrajiny. Rozumiem však, že to vyvoláva obavy aj ohľadom potravinovej bezpečnosti. Riešenie nie je vo vyčlenení novej pôdy na pestovanie, ako sa nás mnohí snažia presvedčiť. Potravinovú bezpečnosť vieme zaistiť aj bez podkopania environmentálnych cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali, navyše je to jediná cesta ako zabezpečiť udržateľné poľnohospodárstvo pripravené na výzvy a krízy budúcnosti.“
