EU
Ilustračné PHOTO: © European Union.

EK v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu prognózuje spomalený hospodársky rast


Ruská invázia na Ukrajinu narušuje oživenie ekonomiky Európskej únie (EÚ) po pandémii COVID-19. Vyvíjaním ďalších tlakov na rast cien komodít, čo spôsobuje opätovné prerušenie dodávok a zvyšujúcu sa neistotu, vojna prehlbuje už existujúce prekážky rastu, o ktorých sa predtým predpokladalo, že ustúpia. Hospodársky rast eurobloku sa tak spomalí, zatiaľ čo inflácia sa zrýchli, uvádza vo svojej jarnej hospodárskej prognóze Európska komisia (EK).

Komisia prognózuje, že hrubý domáci produkt (HDP) zostane v kladnom pásme, a to vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdownoch a ráznym politickým krokom prijatým na podporu rastu počas pandémie. Reálny HDP v EÚ aj v eurozóne bude podľa nej tento rok 2,7 % a v roku 2023 dosiahne 2,3 %, čo je pokles zo 4 % a 2,8 %, pre eurozónu 2,7%, zo zimnej prognózy na rok 2022.

Inflácia v eurozóne by podľa prognózy mala tento rok zrýchliť na 6,1 % a na ďalší rok klesnúť na 2,7 %. Vrchol na úrovni 6,9 % by mala inflácia dosiahnuť v druhom kvartáli 2022 a následne postupne klesať. Pre EÚ sa očakáva nárast inflácie na 6,8 % a pokles na 3,2 % v roku 2023. Priemerná jadrová inflácia sa v rokoch 2022 a 2023 predpokladá nad 3 % v EÚ aj v eurozóne.

Podmienky na trhu práce by sa mali podľa EK naďalej zlepšovať. Zamestnanosť by mala tento rok podľa prognózy narásť o 1,2 %, čomu však dopomohla silná dynamika v druhej polovici minulého roka. Očakáva sa, že ľudia utekajúci pred vojnou z Ukrajiny do EÚ vstúpia na trhy práce len postupne, pričom hmatateľné dôsledky budú viditeľné až od ďalšieho roka. Miera nezamestnanosti by mala ďalej klesať, v EÚ tento rok na 6,7 % a v roku 2023 na 6,3 %. V eurozóne by to malo byť 7,3 % v roku 2022 a 7 % v roku 2023.

Viac..  Medziročná inflácia v eurozóne v máji stúpla na rekordných 8,1 percenta

Napriek nákladom na opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a na podporu utečencov z Ukrajiny sa celkový deficit verejných financií v EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 ďalej znižovať, keďže dočasné opatrenia na podporu COVID-19 sa budú naďalej rušiť. Predpokladá sa, že deficit v EÚ klesne na 3,6 % HDP v roku 2022 a 2,5 % v roku 2023. V eurozóne by to malo byť 3,7 % a 2,5 %.

Riziká súvisiace s prognózou ekonomickej aktivity a inflácie sú vo veľkej miere závislé od vývoja vojny a najmä od jej dopadu na energetické trhy. EK uvádza, že vzhľadom na vysokú neistotu je základná prognóza sprevádzaná analýzou modelového scenára, ktorá simuluje vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj priameho obmedzenia dodávok plynu z Ruska. V tomto druhom, závažnejšom scenári by boli miery rastu HDP v rokoch 2022 a 2023 približne o 2,5 a jeden percentuálny bod pod východiskovou hodnotou prognózy, zatiaľ čo inflácia by sa v roku 2022 zvýšila o tri percentuálne body a v roku 2023 o viac ako jeden percentuálny bod nad základnú projekciu.

K ďalším tlakom na znižovanie rastu a zvyšovanie inflácie by mohli viesť aj horšie problémy, ako sa očakáva, v dodávateľských reťazcoch a ďalšie zvyšovanie cien neenergetických komodít, najmä potravín. Rizikovým faktorom zostáva aj COVID-19.

(SITA)

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

investicie

Medziročná inflácia v eurozóne v júni vzrástla na 8,6 % z májových 8,1 %

Medziročná inflácia v eurozóne v júni pravdepodobne stúpla na 8,6 percenta z májových 8,1 percenta. …