vlajky
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Jarná hospodárska prognóza 2022: ruská invázia je testom odolnosti hospodárstva EÚ


Pred vypuknutím vojny sa v hospodárstve EÚ očakával dlhotrvajúci a silný rast. Práve v čase, keď sa Únia zotavovala z hospodárskych dôsledkov pandémie, však invázia Ruska na Ukrajinu priniesla nové výzvy. Vojna vyvoláva ďalšie tlaky na zvyšovanie cien komodít, zapríčiňuje opätovné prerušenia dodávok a nárast neistoty a prehlbuje už existujúce prekážky rastu, ktoré už mali podľa očakávaní ustupovať. To viedlo Európsku komisiu k revízii výhľadu rastu EÚ smerom nadol a prognózy inflácie smerom nahor.

Spomalenie rastu – vojna prehlbuje pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy

Predpokladá sa, že HDP EÚ zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach, a to vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdowne a masívnym politickým opatreniam prijatým na podporu rastu počas pandémie. Súkromnú spotrebu má podporiť najmä opätovné otvorenie služieb s intenzívnym kontaktom po pandémii, silný a stále sa zlepšujúci trh práce, nižšia akumulácia úspor a fiškálne opatrenia na kompenzáciu rastúcich cien energie. Investície by malo podporiť plné využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a vykonávanie sprievodného programu reforiem.

Rast reálneho HDP v EÚ a v eurozóne sa teraz očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % v roku 2022 a 2,8 % (2,7 % v eurozóne) v roku 2023, ktoré sa predpokladali v priebežnej prognóze zo zimy 2022. Toto zníženie na rok 2022 sa musí chápať v kontexte dynamického rastu, ktorý zaznamenalo hospodárstvo na jar a v lete minulého roka a ktorý zvýšil ročnú mieru rastu za tento rok približne o 2 percentuálne body. Rast produkcie sa v priebehu roka znížil z 2,1 % na 0,8 %.

V rámci svetového hospodárstva aj hospodárstva EÚ sú najviac zasiahnuté ceny energetických komodít. Hoci už pred vojnou výrazne vzrástli z nízkych úrovní zaznamenaných počas pandémie, neistota týkajúca sa dodávateľských reťazcov vyvíja tlak na ceny smerom nahor, pričom sa zvyšuje ich volatilita. Platí to aj pre potraviny a iné základné tovary a služby, pričom kúpna sila domácností klesá.

Logistika ovplyvnená vojnou a narušenia dodávateľského reťazca, ako aj rastúce vstupné náklady na širokú škálu surovín ešte prehlbujú narušenia svetového obchodu spôsobené drastickými opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, ktoré sa stále uplatňujú v častiach Číny, čo má negatívny vplyv na výrobu.

Inflácia dosahuje v dôsledku cien energií rekordne vysoké hodnoty

Inflácia je od začiatku roka 2021 čoraz výraznejšia. Zvýšila sa z medziročnej hodnoty 4,6 % v poslednom štvrťroku 2021 na 6,1 % v poslednom štvrťroku 2022. Celková inflácia v eurozóne sa v apríli zvýšila na 7,5 %, čo je najvyššia miera v histórii menovej únie.

Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne bude v roku 2022 na úrovni 6,1 % a v roku 2023 klesne na úroveň 2,7 %. Na rok 2022 to celkovo predstavuje značnú revíziu smerom nahor v porovnaní s priebežnou prognózou zo zimy 2022 (3,5 %). Očakáva sa, že inflácia dosiahne vrchol na úrovni 6,9 % v druhom štvrťroku tohto roka a potom bude postupne klesať. V prípade EÚ sa očakáva zvýšenie inflácie z 2,9 % v roku 2021 na 6,8 % v roku 2022 a následný pokles na 3,2 % v roku 2023. Priemerná základná inflácia sa predpokladá nad úrovňou 3 % v rokoch 2022 a 2023 tak v EÚ, ako aj v eurozóne.

Silný a stále sa zlepšujúci trh práce

Trh práce vstupuje do novej krízy so solídnou základňou. V roku 2021 sa v hospodárstve EÚ vytvorilo viac ako 5,2 milióna pracovných miest, čo pritiahlo na trh práce viac ako 3,5 milióna ľudí. Okrem toho sa počet nezamestnaných znížil o takmer 1,8 milióna osôb. Miera nezamestnanosti na konci roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordne nízke hodnoty.

Očakáva sa, že podmienky na trhu práce sa budú ďalej zlepšovať. Predpokladá sa, že zamestnanosť v EÚ tento rok stúpne o 1,2 %, hoci tento ročný nárast je stimulovaný najmä pozitívnou dynamikou v druhej polovici minulého roka. Očakáva sa, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine do EÚ, vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné účinky sa prejavia až od budúceho roka. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ ďalej klesne na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023 a v eurozóne na 7,3 % v roku 2022 a 7,0 % v roku 2023.

Deficit verejných financií naďalej klesá, ale náklady súvisiace s vojnou sa zvyšujú

Napriek nákladom spojeným s opatreniami na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie a na podporu ľudí utekajúcich z Ukrajiny má súhrnný deficit verejných financií v EÚ v rokoch 2022 a 2023 ďalej klesať, keďže dočasné podporné opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 sa naďalej rušia. Predpokladá sa, že deficit v EÚ klesne z úrovne 4,7 % HDP v roku 2021 na 3,6 % HDP v roku 2022 a 2,5 % HDP v roku 2023 (3,7 % a 2,5 % v eurozóne).

Viac..  Stavebníctvo únie v apríli medziročne stúplo o 3 %

Po poklese v roku 2021 na približne 90 % (97 % v eurozóne) z historického maxima takmer 92 % HDP v roku 2020 (takmer 100 % v eurozóne) sa predpokladá, že súhrnný pomer dlhu k HDP EÚ klesne na približne 87 % v roku 2022 a 85 % v roku 2023 (v eurozóne 95 %, resp. 93 %), pričom zostane nad úrovňou pred pandémiou COVID-19.

Neistota a riziká závisia od vývoja vojny

Riziká spojené s prognózou hospodárskej aktivity a inflácie vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dosahu na trhy s energiou. Vzhľadom na vysokú neistotu je východisková prognóza doplnená o analýzu modelových scenárov, ktoré simulujú vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska. V uvedenom závažnejšom scenári by miera rastu HDP bola približne o 2,5 percentuálneho bodu a o 1 percentuálny bod pod úrovňou prognóz na rok 2022 a 2023, zatiaľ čo inflácia by sa zvýšila o 3 percentuálne body v roku 2022 a o viac ako 1 percentuálny bod v roku 2023 nad východiskovú prognózu.

Okrem uvedených potenciálnych narušení dodávok energie by horšie než očakávané problémy v dodávateľských reťazcoch a ďalšie zvyšovanie cien neenergetických komodít, najmä potravín, mohli viesť k ďalším tlakom na znižovanie rastu a zvyšovanie cien. Väčšie než očakávané sekundárne účinky v súvislosti s importovaným inflačným šokom by mohli znásobiť stagflačné sily. Silné inflačné tlaky prinášajú aj zvýšené riziká pre podmienky financovania. Rizikovým faktorom ostáva aj naďalej pandémia COVID-19.

Okrem týchto bezprostredných rizík ruská invázia na Ukrajinu vedie k oddeleniu hospodárstiev EÚ a Ruska s dôsledkami, ktoré je v tejto fáze ťažké úplne podchytiť.

Členovia kolégia sa v tejto súvislosti vyjadrili takto:

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí: „Niet pochýb o tom, že hospodárstvo EÚ prechádza náročným obdobím spôsobeným ruskou vojnou proti Ukrajine, a preto sme našu prognózu zhoršili. Hlavným negatívnym faktorom je prudký nárast cien energií, ktorý vedie k rekordným maximám inflácie a vytvára tlak na európske podniky a domácnosti. Hoci rast bude v tomto a budúcom roku pokračovať, bude miernejší, než sa pôvodne očakávalo. Neistota a riziká budúceho vývoja zostanú vysoké, kým bude pokračovať ruská agresia. Spomeňme však aj niekoľko pozitív, ktoré nám pomáhajú zvládnuť túto krízu. Naše ekonomické fundamenty sú pevné: pred začiatkom tejto vojny bolo hospodárstvo EÚ vo fáze silného oživenia a rastu. V hospodárstve EÚ sa vytvára viac pracovných miest, ktoré priťahujú viac ľudí na trh práce a udržiavajú nízku mieru nezamestnanosti. A keďže členské štáty v plnej miere realizujú svoje plány obnovy a odolnosti, poskytne to veľmi potrebný impulz našej hospodárskej sile.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, uviedol: „Ruská invázia na Ukrajinu spôsobuje nielen nevýslovné utrpenie a ničenie, ale má negatívny dosah aj na hospodárske oživenie Európy. Vojna viedla k prudkému nárastu cien energií a ďalšiemu narušeniu dodávateľských reťazcov, takže teraz hrozia dlhšie trvajúce vysoké úrovne inflácie. Výrazné minuloročné oživenie hospodárstva bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na mieru rastu aj v tomto roku. Silný trh práce, opätovné otvorenie po pandémii a nástroj NextGenerationEU by mali poskytovať ďalšiu podporu našim hospodárstvam a pomôcť znížiť verejný dlh a deficity. Táto prognóza je však vystavená vysokej neistote a rizikám, ktoré úzko súvisia s vývojom ruskej vojny. Možné sú aj iné scenáre s nižším rastom a vyššou infláciou v porovnaní s dnešnou projekciou.“

Súvislosti

Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 29. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 29. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky okrem tých, ktoré boli riadne oznámené a dostatočne konkretizované.

Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.

Aktualizované prognózy HDP a inflácie uvedie Európska komisia v letnej hospodárskej prognóze 2022, ktorá by mala byť predložená v júli 2022.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

EU vlajky

Zimná hospodárska prognóza 2022: Rast po zimnom spomalení opäť naberie obrátky

Po výraznej expanzii o 5,3 % v roku 2021 porastie v roku 2022 o 4,0 % …