europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Europarlament aktivuje proces zmeny zmlúv EÚ, predostreli šesť požiadaviek


Vo štvrtok Parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzval Európsku radu, aby súhlasila so začatím procesu revízie zmlúv EÚ.

Vzhľadom na množstvo prebiehajúcich a nedávnych kríz poslanci využili svoju výsadu a vyzvali na zmenu zmlúv, pričom požadujú:

·  reformu hlasovania v Rade s cieľom posilniť schopnosť Európskej únie konať, vrátane prechodu od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v oblastiach ako sú sankcie, tzv. premosťovacie doložky, a v núdzových situáciách;

·  prispôsobiť právomocí EÚ, najmä v oblasti zdravia a cezhraničného ohrozenia zdravia, pri dobudovaní energetickej únie založenej na energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch energie v súlade s medzinárodnými dohodami o zmene klímy, v oblasti obrany a v sociálnej a hospodárskej politike;

·  zabezpečiť, aby sa Európsky pilier sociálnych práv v plnej miere vykonával, a začleniť sociálny pokrok v kontexte Protokolu o sociálnom pokroku do zmlúv;

·  zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ s osobitnou pozornosťou venovanou malým a stredným podnikom a kontrolám konkurencieschopnosti a podpore investícií zameraných na spravodlivú, zelenú a digitálnu transformáciu;

·  poskytnúť Parlamentu právo iniciovať, meniť alebo rušiť právne predpisy, ako aj plné práva zákonodarcu v súvislosti s rozpočtom EÚ; a

·  posilniť postup na ochranu základných hodnôt EÚ a objasnenie určenia a dôsledkov porušení (článok 7 ZEÚ a Charta základných práv).

Uznesenie bolo prijaté 355 hlasmi za, 154 hlasov bolo proti a 48 za zdržali hlasovania, v nadväznosti na rozpravu v ten istý deň.

Ďalší postup

O vytvorení konventu rozhodnú hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských krajín na zasadnutí Európskej rady jednoduchou väčšinou. Mnohí poslanci vyzvali, aby sa tak stalo pri najbližšej príležitosti, ktorou by bol samit EÚ 23. – 24. júna, aby sa zabezpečilo splnenie očakávaní občanov a čo najskoršie využitie výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy. Súčasťou konventu by mali byť aj poslanci, komisári, poslanci z členských štátov a lídri EÚ.

Očakáva sa, že Komisia oznámi, ako plánuje nadviazať na Konferenciu v polovici júna. Parlamentný Výbor pre ústavné veci bude pokračovať v práci na príprave zmien v zmluvách, ktoré bude presadzovať Parlament v očakávaní začatia Konventu.

Súvislosti

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola, francúzsky prezident Emmanuel Macron za predsedníctvo v Rade EÚ a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen dostali 9. mája v Štrasburgu záverečnú správu od spolupredsedov Výkonnej rady Konferencie. Zahŕňa 49 návrhov, ktoré obsahujú viac ako 300 opatrení v rámci 9 tém, a to na základe 178 odporúčaní z európskych panelových diskusií občanov, príspevkov z vnútroštátnych panelov a podujatí, nápadov z Európskeho podujatia mládeže a 43 734 príspevkov k 16 274 nápadom zaznamenaným na viacjazyčnej digitálnej platforme.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Akákoľvek revízia základných zmlúv upravujúcich fungovanie Európskej únie sa môže diať len prostredníctvom Konventu, v súlade s článkom 48 Zmluvy, pričom celý proces môžu odsúhlasiť a spustiť len lídri členských štátov. Je potrebné si pripomenúť nedávnu iniciatívu, v ktorej viacero členských krajín v tejto súvislosti varovalo pred akýmikoľvek unáhlenými krokmi. Zmena zakladajúcich zmlúv je náročný a zložitý proces, ktorý si následne vyžaduje jej ratifikáciu zo strany jednotlivých krajín. Zo skúsenosti vieme, že hľadať jednotu v dôležitých otázkach fungovania Európskej únie vôbec nie je jednoduché. Zaoberať sa myšlienkami občanov, ktoré sú súčasťou záverov Konferencie o budúcnosti Európy tak považujem za nevyhnutné, no najskôr je potrebné sa o to pokúsiť v rámci existujúceho rámca a definovaných inštitucionálnych kompetencií. Pri úvahách o otváraní základných zmlúv jednoducho musíme byť veľmi obozretní.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Konferencie o budúcnosti Európy som sa priamo zúčastňoval ako jediný europoslanec zo Slovenska. Z diskusií s občanmi vzišlo 49 cieľov a viac ako 320 opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ pretaviť do reality. Závery Konferencie si vyžadujú zmeny základných zmlúv a pevne verím, že európski lídri budú brať odporúčania občanov vážne. Je tu silné volanie po tom, aby sme zorganizovali Konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k otvoreniu zmlúv o fungovaní EÚ. Naposledy sme takýto konvent mali pred 20 rokmi, no potrebujeme ho znovu, pretože odvtedy sa výrazne zmenila realita, v ktorej EÚ funguje. Osobne dúfam, že sa nám podarí zmeniť niektoré rozhodovacie mechanizmy v únii. Napríklad v oblasti zahraničnej politiky, kde ak by sme vo viacerých otázkach hlasovali kvalifikovanou väčšinou, boli by sme ako Európania akčnejší vo svete. Potrebujeme pracovať v EÚ s novou bezpečnostnou realitou po ruskej agresii, vytvoriť skutočnú energetickú úniu a pripraviť Európu na rozšírenie o krajiny západného Balkánu, o Ukrajinu, čo je krok, ktorý je v strategickom záujme Slovenska i celého kontinentu.”

Viac..  Zrýchľuje sa tempo rozširovania EÚ. Môže za to ruská agresia

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Konferencia o budúcnosti Európy bola dobrou príležitosťou na dialóg s občanmi a na zmapovanie ich názorov na to, kam by mala Európska únia smerovať. Ide o viacero protirečivých želaní, ale pre mňa jasným je dopyt občanov po väčších kompetenciách pre Európu v oblastiach ako je zdravie alebo energetika a sociálne zabezpečenie. Členské štáty EÚ by tieto želania občanov mali vypočuť a takisto rozhodnúť, ako urobiť rozhodovanie EÚ rýchlejším a účinnejším. Niektorí volajú po tom, aby sa aj v citlivých oblastiach zrušilo jednohlasné rozhodovanie, zatiaľ čo ja o tom presvedčený nie som, pretože právo veta je pre štáty ako Slovensko zárukou, že ich národno-štátne záujmy sa musia vždy brať do úvahy.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Politici hovoria o tom, ako počúvajú občanov. Teraz nám hovoria jasne, že Európu treba posunúť dopredu. Že chcú silnejšiu Európu, ktorá bude lepšie chrániť planétu, ale aj ľudské a sociálne práva jej občanov. Je povinnosťou politikov občanov počúvať. A ak ich nevypočujeme, tak sa nemôžme čudovať, že nás pošlú kade ľahšie.”

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Myslím si, že Únii by pomohlo viac transparentnosti, analýz hodnoty za peniaze, založených na objektívnych dátach a najlepších praktikách v členských štátoch a menej protekcionizmu. Ak chceme dať Komisii viac právomocí, musí najskôr ukázať lepšie výsledky. Teda, predpokladom presunu právomocí z členských štátov na Komisiu je, že ho podporia korektné analýzy objektívnych dát. Príklad: Kým začne EÚ vytvárať tlak na to, aby členské štáty, ktoré ešte nie sú v menovej únii, do nej rýchlo vstúpili, bolo by správne vyhodnotiť, prečo podľa viacerých štúdií štáty, ktoré do eurozóny vstúpili, majú nižšie HDP, než keby do nej nevstúpili. Bez uvedeného kroku by razantná centralizácia mohla stimulovať odstredivé sily v Únii.”

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Otváranie základných zmlúv o fungovaní EÚ nepovažujem v súčasnosti za vhodné riešenie, keďže mnohé problémy by mohli byť vyriešené v rámci existujúcich zmlúv. Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Od päťdesiatych rokov minulého storočia sa v Európe mnohé udialo. Dnes Európa čelí historickým, bezprecedentným výzvam, ktoré si vyžadujú viac flexibility pri rozhodovaní. To, či je nutná revízia zakladajúcich zmlúv k tomu, aby sa Európa stala viac akcieschopnejšou, nezávislejšou či sociálnejšou, je otázne. V každom prípade si to vyžaduje konštruktívnu debatu a odobrenie všetkých členských krajín a jej občanov.”

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Aj Európska únia, tak ako každé spoločenstvo, potrebuje v dlhodobých časových horizontoch reformovať, inovovať a reagovať na nové spoločenské, hospodárske, či politické výzvy. Revízia zmlúv EÚ by mala reflektovať predovšetkým výsledky Konferencie o budúcnosti Európy. Občiansky hlas je veľmi dôležitý. Zároveň nás pandémia COVID-19 a nedostatok energií naučili, že Európska únia potrebuje viac kompetencií v oblasti zdravotníctva a energetiky.”

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Jeden z výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy je poznatok, že Európanom a Európankám pri niektorých politických otázkach vadia exkluzívne kompetencie na úrovni členských krajín a radi by videli posun k pružnejšiemu riešeniu na úrovni EÚ. Najmä pri závažných krízach a porušovaní pravidiel zo strany členských krajín potrebujeme pružný a efektívny rozhodovací mechanizmus, ktorý nie je možné dosiahnuť v rámci 100% konsenzu potrebného v rámci súčasného nastavenia. V Progresívnom Slovensku dlhodobo považujeme takúto zmenu spôsobu hlasovania z hľadania jednohlasného súhlasu na kvalifikovanú väčšinu za vhodnú. Štatút takejto kvalifikovanej väčšiny by mal mandát rozhodovať v kritických a jasne vymedzených situáciách a na ktorého zavedenie by bolo potrebné revidovať zmluvy. Preto považujem aj zvolanie konventu za správny krok.”

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

jurzyca

Eugen Jurzyca o sociálno-klimatickom fonde: EÚ nemeria dobre výsledky

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …