priroda
Ilustračné PHOTO: © European Union.

EK chce obnoviť poškodené ekosystémy a ozdraviť prírodu v celej Európe


Európska komisia prijala návrh na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe. Ide o vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Väčšina obnovených oblastí sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť

Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé 1 vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie. 

právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof. Na nový predpis budú vyčlenené značné finančné prostriedky EÚ. V súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 20305 % nárast do roku 2050minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomestemeste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľov, vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a s ohľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu.

Súvislosti 

Viac..  M. Wiezik: Štát pri ochrane zdravia ľudí v okolí rieky Slaná zlyháva

Zdravé a odolné ekosystémy sú základom našich dobrých životných podmienok a prosperity; poskytujú potraviny, čistú vodu, záchyt uhlíka a ochranu pred prírodnými katastrofami, a to aj pred katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi.

Napriek svojmu významu je príroda Európy poznačená znepokojivým úpadkom, pričom viac ako 80 % biotopov je v zlom stave.  Najviac postihnuté sú mokrade, rašeliniská, trávne porasty a dunové biotopy.  Plocha mokradí v západnej, strednej a východnej Európe sa od roku 1970 zmenšila o 50 %. Za posledné desaťročie došlo k úbytku populácií rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. V rokoch 1997 až 2011 predstavovala strata biodiverzity odhadovanú ročnú stratu 3,5 – 18,5 bilióna eur.

Z posúdenia vplyvu týkajúceho sa právneho predpisu o obnove prírody vyplynulo, že prínosy obnovy prírody ďaleko prevyšujú náklady. Odhaduje sa, že hospodárske prínosy obnovy rašelinísk, močiarov, lesov, vresovísk a krovín, trávnych porastov, riek, jazier, morských a aluviálnych biotopov a pobrežných mokradí sú osemkrát vyššie ako náklady.

O mam

Avatar