EuropskeNoviny.sk
Europarlament nepodporil námietku proti zahrnutiu určitých jadrových a plynových činností medzi environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
Európsky parlament nevzniesol námietku proti delegovanému aktu o taxonómii, ktorý prijala Komisia a v ktorom sa navrhuje, aby sa do zoznamu environmentálne udržateľných hospodárskych činností, na ktoré sa vzťahuje tzv. taxonómia EÚ, za určitých podmienok zahrnuli osobitné činnosti v oblasti jadrovej a plynovej energie.
Komisia vyjadrila presvedčenie, že súkromné investície do plynu a jadra zohrávajú v rámci zelenej transformácie dôležitú úlohu. Navrhla preto, aby sa niektoré činnosti súvisiace s fosílnym plynom a jadrovou energiou klasifikovali ako prechodné činnosti, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy. Toto zaradenie je časovo obmedzené a závisí od osobitných podmienok a požiadaviek na transparentnosť.
Parlament schválil uznesenie pomerom hlasov 278 za, 328 proti a 33 sa zdržalo sa hlasovania. Na vetovanie návrhu Komisie bola potrebná absolútna väčšina poslancov v Európskom parlamente (353 poslancov). Ak do 11. júla 2022 nevznesie námietku ani Parlament ani Rada, delegovaný akt o taxonómii vstúpi do platnosti 1. januára 2023, pričom od rovnakého dátumu sa začne aj uplatňovať.
Súvislosti
Nariadenie o taxonómii je súčasťou akčného plánu Komisie o financovaní udržateľného rastu a jeho cieľom je podporiť ekologické investície a zabrániť environmentálne klamlivej reklame.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Európska komisia predložila v marci tohto roku delegovaný akt v oblasti klímy, ktorý sa vzťahuje aj na určité činnosti v oblasti plynárenstva a využívania jadrovej energie. Dopĺňa taxonómiu udržateľných zdrojov, ktorá má smerovať súkromné investície do činností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Komisiou navrhnutý výpočet udržateľných zdrojov, ako aj nadväzujúce znenie delegovaného aktu považujem za dobrý kompromis. Je v súlade s princípom subsidiarity a právom na vlastný energetický mix pre jednotlivé členské štáty pri dosahovaní existujúcich klimatických cieľov. Zabezpečuje totiž podporu aj pre konvenčné zdroje energie schopné objektívne prispievať k stabilite európskych prenosových sústav a zabrániť vzniku dramatických situácií, vrátane rozsiahlych blackoutov. Ich hrozba v Európe je v súvislosti rozvojom nestabilných obnoviteľných zdrojov energie a naopak pokračujúcim odstavovaním blokov atómových elektrární v Nemecku, bohužiaľ stále viac reálna. Ekologickú transformáciu považujem za nevyhnutnú, no k nej vedúce kroky musíme prijímať na racionálnom základe. Nemôžeme na jednej strane chcieť opatrenia na zabránenie ďalšieho zvyšovania cien energie v EÚ a na druhej sa obmedzovaním čistých a stabilných zdrojov energie k ďalšiemu zvyšovaniu a destabilizácii nepriamo prispievať.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „V hlasovaní o taxonómii nepodporím delegovaný akt Európskej komisie a to z troch hlavných dôvodov. Prvý dôvod sa týka nerovných podmienok pre investície v oblasti jadrovej energetiky. V prípade, že by navrhovaná taxonómia prešla, tak by z nej ekonomicky mohli ťažiť len niektoré členské štáty. V rámci jadrovej energetiky by profitovali len tie krajiny, ktoré majú bezpečnú infraštruktúru na skladovanie jadrového odpadu alebo ju plánujú vybudovať do roku 2050, čo v súčasnosti spĺňa len Francúzsko, Švédsko a Fínsko. Na základe týchto podmienok je otázne, ako taxonómia pomôže napríklad Slovensku pri investíciách do jadrových elektrární. Druhým dôvodom je, že delegovaný akt nie je prijateľným celoeurópskym riešením ani v prípade plynu: Európska komisia stanovila niekoľko kritérií aj pre plynové elektrárne, ktoré však v súčasnosti spĺňa len veľmi málo krajín ako napríklad Nemecko, zatiaľ čo väčšina členských krajín spĺňa len časť alebo nespĺňa žiadne podmienky, čo znamená, že by nemohli využívať zdroje na energetickú transformáciu z uhlia na plyn. Navyše, taxonómia nepokrýva investície do alternatívnych plynových ciest a infraštruktúry, ako sú LNG terminály, čo v praxi znamená, že sa môže predĺžiť závislosť EÚ od ruského plynu na dlhé roky dopredu. To je presný opak toho, po čom voláme v snahe zastaviť ruskú agresiu voči Ukrajine a v úsilí odstrihnúť sa od plynu z Ruska v najkratšom možnom čase. Tretím dôvodom je obídenie štandardných rozhodovacích procesov Európskou komisiou. Delegované akty majú v legislatívnom procese Európskej únie technický charakter, no nová taxonómia je dôležité politické rozhodnutie, ktoré má dôsledky pre veľký objem investícií v súkromnom sektore. Európska komisia pri príprave delegovaného aktu podľa môjho názoru nespolupracovala dostatočne ani s Európskym parlamentom ani s členskými štátmi pri analýze a konzultáciách o jeho možných dôsledkoch. Táto skutočnosť je zvlášť dôležitá aj v aktuálnom kontexte pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Ak by sme čelili situácii spred polroka, keď Komisia navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, námietku voči tomuto kroku by som podporil. Ale vzhľadom na vývoj na trhu s energiami a vôbec čeliac energetickým výzvam v dôsledku vojny na Ukrajine, námietku voči zaradeniu jadra a plynu do taxonómie podporiť nemôžem, lebo by to mohlo oslabiť našu energetickú bezpečnosť, vytvoriť tlak na ďalšie zvyšovanie cien a prehĺbiť chudobu. Je jasné, že nejde o zelené a ani stopercentne udržateľné zdroje energie, ale tak jadro, ako aj plyn v prechodnom období potrebujeme, najmä v štátoch ako je Slovensko. . A dokonca, ak ideme nahrádzať ruský plyn a ruské jadrové palivo, potrebujeme aj investície do súvisiacich technológií, napríklad plynárenskej infraštruktúry schopnej prepraviť LNG aj na Slovensko. Zdôrazňujem, že zaradenie plynu a jadra do taxonómie nenúti nikoho, aby do týchto oblastí ozaj investoval. Ale neschválenie tejto taxonómie, beztak už za veľmi prísne nastavených podmienok pre jadro, ako aj plyn, vyšle signál súkromným investorom, že investovať do infraštruktúry súvisiacej s plynom a jadrom sa už neoplatí a tým sa iba zvýši finančný tlak na vlády takých štátov ako Slovensko, ktoré budú o to viac musieť investovať do potrebných technologických zmien z peňazí svojich daňových poplatníkov.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Patrím medzi autorov námietky, pretože prijatie tohto delegovaného aktu spôsobí viac škody, než úžitku. Taxonómia mala byť nástrojom transparentnosti, mala zabrániť greenwashingu, a členským krajinám vrátane Slovenska mala priniesť financie do zelených zdrojov energie, ale aj do ďalších oblastí vrátane cirkulárnej ekonomiky. No žiaľ, rozhodnutie komisie zaradiť fosílny plyn ako „prechodne udržateľný“ ide presne opačným smerom. Peniaze aj z našich daní by mali ísť na rozvoj zdrojov energií prospešných pre klímu, a nie na ďalšie prehlbovanie klimatickej krízy a už vôbec nie na podporu Ruska. Závislosť od fosílneho plynu je navyše jednou z príčin rastu cien energií.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Budem hlasovať proti námietke k taxonómii. Budem teda hlasovať za to, aby výroba energie z jadra mohla byť považovaná za udržateľnú hospodársku činnosť a za to, aby bol uznaný potenciál plynu prispieť k dekarbonizácii. Presne za podmienok navrhovaných Európskou komisiou. Moje rozhodnutie opieram najmä o tieto tri argumenty: Podľa Vedeckej služby Európskej komisie (JRC) „analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny, ktoré sú už zaradené do Taxonómie“, a teda uznané za udržateľné. Podľa hlavnej svetovej vedeckej autority pre oblasť klimatickej zmeny IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy), bude na dosiahnutie cieľa udržať globálne oteplenie pod 1,5 °C potrebné strojnásobenie svetového objemu energie vyrobenej z jadra do roku 2050 oproti roku 2020. Podpora projektov by mala byť technologicky neutrálna, teda mali by byť vyberané tie projekty, ktoré znížia emisie čo najlacnejšie (vrátane plynu, ktorý tiež môže prispieť k zníženiu emisií, napríklad v prípade, ak sa ním nahradí energia vyrábaná z uhlia).“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Osobne návrh Komisie zahrnúť jadro a plyn medzi udržateľné zelené zdroje podporujem. Krajinám ako je Slovensko určité plynárenské a jadrové aktivity za dodržiavania stanovených prísnych podmienok môžu napomôcť energetickej transformácii na zelenú ekonomiku založenej na obnoviteľných zdrojoch.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Bez jadrovej energie a plynu sú európske ciele zelenej dohody nereálne. Dlhodobo presadzujem ich zahrnutie do zelenej taxonómie. Pre Slovensko majú jadrová energia a plyn nezastupiteľné miesto v energetickom mixe. V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine čelí Európa najkritickejšiemu stavu energetickej bezpečnosti a rastúcim cenám energií. Prechod na nové a udržateľné zdroje však musí mať racionálne základy a zohľadňovať aj mieru schopnosti transformácie trhu tak, aby neohrozovali zamestnanosť a cenovú stabilitu.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Námietku som podporil už pri jej vzniku a chystám sa tak urobiť aj v pléne. Ak by plyn a jadro do takého zoznamu patrili, na ich podporu by mohli plynúť investície v zdanlivom duchu posilňovania zelených riešení a na úkor skutočne udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie, do ktorých musíme a chceme investovať, ako je slnečná, geotermálna alebo vetrová energia a urobiť ich lacnejšími a výhodnejšími pre ľudí. Opakujem, že taxonómia nijakým spôsobom neovplyvňuje energetický mix Slovenska, ani členských štátov a má byť spoľahlivým zoznamom pre tých, ktorí majú záujem investovať do obnoviteľných, udržateľných zelených technológií.“
