Európska komisia
Európska komisia, Brusel. PHOTO: redakcia/red.

Strategický výhľad 2022: Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte


Komisia prijala správu o strategickom výhľade za rok 2022 s názvom „Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte“. V rámci príprav na urýchlenie oboch transformácií sa v správe identifikuje desať kľúčových oblastí činnosti s cieľom maximalizovať synergie a súlad medzi našimi klimatickými a digitálnymi ambíciami. Európska únia takto posilní svoju odolnosť naprieč odvetviami a otvorenú strategickú autonómiu a bude lepšie pripravená čeliť novým globálnym výzvam v období od súčasnosti až do roku 2050.

Maroš Šefčovič, podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, v tejto súvislosti uviedol: „Na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 musíme využiť potenciál digitalizácie. Zároveň udržateľnosť musí zostať v centre digitálnej transformácie. Preto sa v tejto správe o strategickom výhľade hlbšie skúma, ako čo najlepšie zosúladiť oba naše súbežné ciele, najmä keď v dôsledku súčasných geopolitických zvratov nadobúdajú významný bezpečnostný rozmer. Napríklad od roku 2040 by recyklácia mohla byť hlavným zdrojom kovov a nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre nové technológie, ak Európa vyrieši svoje problémy v oblasti surovín. Pochopenie tohto vzájomného pôsobenia v rámci dvojakej transformácie a snaha o otvorenú strategickú autonómiu sú správnou cestou vpred.“

Zelená a digitálna transformácia sú najvyššou prioritou politického programu Komisie, ktorý v roku 2019 prezentovala predsedníčka von der Leyenová. Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine Európa posilňuje snahu zaujať vedúce postavenie v oblasti klímy a v digitálnej oblasti na globálnej úrovni, pričom dôkladne analyzuje kľúčové výzvy, a to od energetiky a potravín až po obranu a špičkové technológie. Z tohto hľadiska sa v správe o strategickom výhľade za rok 2022 predkladá holistická analýza prepojení v rámci tejto dvojakej transformácie orientovaná na budúcnosť, pričom sa v nej zohľadňuje úloha nových a vznikajúcich technológií, ako aj kľúčové geopolitické, sociálne, hospodárske a regulačné faktory ovplyvňujúce ich symbiózu, t. j. ich schopnosť navzájom sa posilňovať.

Technológie nevyhnutné pre prepojenie transformácií do roku 2050

Digitálne technológie na jednej strane pomáhajú Únii dosiahnuť klimatickú neutralitu, znížiť znečistenie a obnoviť biodiverzitu. Na druhej strane ich rozšírené využívanie vedie k zvyšovaniu spotreby energie a súčasne k väčšiemu množstvu elektronického odpadu a väčšej environmentálnej stope.

Energetikadopravapriemyselstavebníctvo a poľnohospodárstvo – týchto päť najväčších producentov emisií skleníkových plynov v EÚ predstavuje kľúč k úspešnej vzájomnej súčinnosti zelenej a digitálnej transformácie. Technológie budú zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní uhlíkovej stopy uvedených odvetví. Do roku 2030 bude väčšina objemu poklesu emisií CO2 pochádzať z dnes dostupných technológií. Dosiahnutie klimatickej neutrality a obehovosti do roku 2050 však umožnia nové technológie, ktoré sú v súčasnosti vo fáze experimentu, demonštrácie alebo prototypu.

Niekoľko príkladov:

  • V odvetví energetiky by nové snímače, satelitné údaje a blockchain mohli pomôcť posilniť energetickú bezpečnosť EÚ zlepšením prognóz výroby energie a dopytu po nej, predchádzaním narušeniam súvisiacim s počasím alebo uľahčením cezhraničných výmen.
  • V odvetví dopravy nová generácia batérií alebo digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia a internet vecí, umožní významný posun k udržateľnosti a multimodálnej mobilite rôznych druhov dopravy, a to aj na krátke vzdialenosti.
  • Vo všetkých priemyselných odvetviach by digitálne dvojčatá – virtuálny náprotivok fyzického predmetu alebo procesu využívajúci údaje v reálnom čase a strojové učenie – mohli pomôcť zlepšiť dizajn, výrobu a údržbu.
  • V stavebníctve by informačné modelovanie stavieb mohlo zlepšiť energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania vody, čo by ovplyvnilo koncepciu projektovania a využívanie budov.
  • A napokon, v sektore poľnohospodárstva môže kvantová výpočtová technika v kombinácii s bioinformatikou zlepšiť chápanie biologických a chemických procesov potrebných na zníženie množstva pesticídov a hnojív.

Geopolitické, sociálne, hospodárske a regulačné faktory ovplyvňujúce prepojenie zelenej a digitálnej transformácie

Súčasná geopolitická nestabilita potvrdzuje potrebu nielen urýchliť dvojakú transformáciu, ale aj znížiť naše strategické závislosti. Z krátkodobého hľadiska to bude mať naďalej vplyv na ceny energií a potravín s výraznými sociálnymi následkami. Avšak zo strednodobého a dlhodobého hľadiska bude mať napríklad udržateľný prístup k surovinám, ktorý je kritickým faktorom pre dvojakú transformáciu, stále mimoriadny význam, čím sa zvýši tlak na prechod k kratším a menej zraniteľným dodávateľským reťazcom, ako aj premiestnenie výroby do spriatelených krajín.

Prepojenie zelenej a digitálnej transformácie si takisto bude vyžadovať skĺbenie hospodárskeho modelu EÚ v oblasti dobrých životných podmienok, udržateľnosti a obehovosti. Dôležitú úlohu bude zohrávať pozícia EÚ pri formovaní globálnych noriem, zatiaľ čo sociálna spravodlivosť a program v oblasti zručností budú jednou z podmienok úspechu spolu s mobilizáciou verejných a súkromných investícií. Očakáva sa, že do roku 2030 bude potrebných takmer 650 miliárd eur na dodatočné nadčasové investície.

Viac..  EK predstavuje nový európsky inovačný program, ktorý má raziť cestu novej vlne inovácií

Kľúčové oblasti činnosti

V správe sa identifikujú oblasti, v ktorých je potrebný politický impulz na to, aby sa maximálne využili ponúkané príležitostí a minimalizovali potenciálne riziká vyplývajúce z tohto vzájomne prospešného prepájania:

  1. Posilnenie odolnosti a otvorenej strategickej autonómie v odvetviach, ktoré sú rozhodujúce pre dvojakú transformáciu, napríklad na základe práce Monitorovacieho strediska EÚ pre kritické technológie alebo v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti.
  2. Zintenzívnenie zelenej a digitálnej diplomacie využitím regulačného a normalizačného vplyvu Únie pri súčasnom presadzovaní hodnôt EÚ a posilňovaní partnerstiev.
  3. Strategické riadenie dodávok kritických materiálov a komodít prijatím dlhodobého systémového prístupu s cieľom zabrániť vzniku novej pasce závislosti.
  4. Utuženie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, napríklad posilnením sociálnej ochrany a sociálneho štátu, pričom dôležitú úlohu zohrávajú aj stratégie regionálneho rozvoja a súvisiace investície.
  5. Prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby zodpovedali rýchlo sa meniacej technologickej a sociálno-ekonomickej realite, ako aj podpora mobility pracovnej sily medzi všetkými odvetviami.
  6. Mobilizácia dodatočných nadčasových investícií do nových technológií a infraštruktúr (a najmä do výskumu a inovácií, ako aj do oblasti realizácie synergií medzi ľudským kapitálom a technológiami) s cezhraničnými projektmi, ktoré sú kľúčové pre združovanie zdrojov EÚ, vnútroštátnych a súkromných zdrojov.
  7. Vypracovanie monitorovacích rámcov na meranie blahobytu nad rámec HDP a posúdenie prínosu digitalizácie a jej celkovej uhlíkovej, energetickej a environmentálnej stopy.
  8. Zabezpečenie nadčasového regulačného rámca pre jednotný trh, ktorý prispeje k udržateľným obchodným a spotrebiteľským modelom, napríklad neustálym znižovaním administratívnej záťaže, aktualizáciou nášho súboru nástrojov politiky štátnej pomoci alebo uplatňovaním umelej inteligencie na podporu tvorby politík a zapojenia občanov.
  9. Zintenzívnenie globálneho prístupu k stanovovaniu noriem a využívanie tzv. first mover advantage – výhody EÚ z prvenstva v oblasti konkurencieschopnej udržateľnosti, ktorá vychádza zo zásady znižovať spotrebu, opravovať, opätovne používať a recyklovať.
  10. Podpora spoľahlivého rámca kybernetickej bezpečnosti a bezpečného spoločného využívania údajov s cieľom, okrem iného, zabezpečiť, aby kritické subjekty mohli predchádzať narušeniam, odolávať im a zotaviť sa z nich a v konečnom dôsledku budovať dôveru v technológie spojené s dvojakou transformáciou.

Ďalšie kroky

Komisia bude pokračovať v práci na agende strategického výhľadu a výsledky využije pri príprave iniciatív zahrnutých do pracovného programu Komisie na budúci rok. Komisia 17. – 18. novembra 2022 ako spoluorganizátor usporiada výročnú konferenciu Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) s cieľom prediskutovať závery správy o strategickom výhľade za rok 2022 a pripraviť pôdu pre správu za rok 2023.

Súvislosti

Strategické predvídanie poskytuje Komisii podporu v jej výhľadovo orientovanom a ambicióznom úsilí dosiahnuť šesť hlavných cieľov predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. Od roku 2020 sa na základe úplných prognostických cyklov pripravujú výročné správy o strategickom výhľade ako podklad pre priority Komisie vymedzené vo výročnej správe o stave Únie, v ročnom pracovnom programe Komisie a vo viacročnom plánovaní.

Tohtoročná správa vychádza z doterajších správ o strategickom výhľade, pričom správa za rok 2020 bola zameraná na odolnosť ako nový kľúčový prvok tvorby politík EÚ a správa za rok 2021 na otvorenú strategickú autonómiu EÚ.

Analýza uvedená v správe o strategickom výhľade za rok 2022 vychádzala z medziodvetvového projektu odborníkov zameraného na výhľad, ktorý vykonalo Spoločné výskumné centrum a ktorý dopĺňali rozsiahle konzultácie s členskými štátmi a inštitúciami EÚ v rámci Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS), ako aj s občanmi na základe výzvy na predloženie dôkazov uverejnenej na stránke Vyjadrite svoj názor. Výsledky tohto prognostického skúmania sú uvedené vo vedeckej správe Spoločného výskumného centra na podporu politiky: „Smerom k zelenej a digitálnej budúcnosti. Kľúčové požiadavky na úspešnú dvojakú transformáciu v Európskej únii“.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

korcok

I. Korčok: Digitálna a zelená transformácia patria medzi naše priority v OECD

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok vo štvrtok 10. júna v Paríži …