socialne media
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Prieskum Eurobarometra ukázal, že občania EÚ najviac dôverujú tradičným médiám


Médiá sú pre európskych občanov významným zdrojom informácií o činnosti Európskej únie a jej inštitúcií. Zvláštny prieskum Eurobarometra, ktorý bol práve zverejnený, sa podrobne zaoberá mediálnymi návykmi občanov, ich dôverou v rôzne mediálne zdroje, ako aj postojom k dezinformáciám.

Informovanosť a záujem o správy

Aj keď občanov najviac zaujímajú vnútroštátne politické témy (vybralo si ich 50 % respondentov), v tesnom závese za nimi sú európske a medzinárodné záležitosti (46 %), rovnako ako aj miestne správy (47 %).

Až 72 % respondentov uviedlo, že v poslednom čase v tlači, na internete, v televízii alebo v rozhlase zachytili nejakú informáciu o Európskej únii. O Európskom parlamente nedávno čítalo či niečo videlo alebo počulo 57 % opýtaných.

Záujem o správy o EÚ kolíše medzi 57 % vo Francúzsku a 90 % v Rumunsku, pričom záujem o správy o Európskom parlamente sa pohybuje medzi 39 % vo Francúzsku a 85 % na Malte.

Mediálne návyky

Televízia ako primárny zdroj správ dominuje so 75 %, najmä u občanov starších ako 55 rokov. S pomerne veľkým odstupom nasledujú online spravodajské platformy (43 %), rozhlas (39 %) a sociálne médiá a blogy (26 %). Na piatom mieste sa umiestnili printové médiá, konkrétne noviny a časopisy, ktoré ako hlavný zdroj správ uviedla jedna pätina respondentov (21 %). Na druhej strane mladší respondenti oveľa častejšie využívajú na sledovanie aktualít sociálne médiá a blogy (46 % respondentov vo veku 15 – 24 rokov v porovnaní s 15 % respondentmi vo veku 55 a viac rokov).

Hoci tradičné zdroje správ – najmä televízia – sú dôležité, 88 % respondentov si aspoň časť spravodajských informácií vyhľadáva online prostredníctvom smartfónu, počítača alebo notebooku. 43 % respondentov na to používa spravodajské portály (napr. internetové stránky novín) a 31 % číta články alebo príspevky, ktoré nájdu na sociálnych sieťach. Ešte viac to platí v prípade mladých ľudí (43 % respondentov vo veku 15 – 24 rokov oproti 24 % respondentov vo veku 55 a viac rokov).

Platenie za online spravodajský obsah je stále skôr výnimkou – 70 % používateľov, ktorí sledujú spravodajstvo online, tak robí výlučne na bezplatných stránkach.

Najdôveryhodnejšie médiá

Občania dôverujú tradičným televíznym a rozhlasovým, ako aj printovým médiám vrátane ich internetových verzií viac ako online spravodajským platformám a kanálom sociálnych médií. Informáciám od verejnoprávnych televíznych a rozhlasových staníc (či už ide o ich tradičnú – pôvodnú, alebo online verziu) dôveruje 49 % respondentov. Za nimi nasleduje v rebríčku dôveryhodnosti tlač, ktorú zvolilo 39 % opýtaných. Na druhej strane, súkromné televízne a rozhlasové stanice vníma ako dôveryhodné médium len 27 % respondentov. Jedinou krajinou, v ktorej sú súkromné televízne a rozhlasové stanice považované za najdôveryhodnejší zdroj informácií, je Poľsko. Ešte radikálnejší odklon od tradičných médií vidieť v Maďarsku, kde občania najviac dôverujú informáciám od iných „ľudí, skupín alebo priateľov na sociálnych sieťach”.

Viac..  Nedostatok vody: Komisia radí v súvislosti s opätovným využívaním vody v poľnohospodárstve

Z hľadiska dôvery zohráva dôležitú úlohu aj to, čo ľudí motivuje k čítaniu správ na internete. V tomto kontexte sa 54 % respondentov rozhoduje na základe titulku, pričom 37 % berie do úvahy aj to, či dôverujú online spravodajskému portálu, ktorý článok uverejnil.

Dosah dezinformácií a falošných správ

Viac ako štvrtina účastníkov prieskumu (28 %) uviedla, že za posledných sedem dní boli veľmi často, resp. často vystavení dezinformáciám a falošným správam. V Bulharsku je o tom presvedčených najviac, až 55 % respondentov. Najmenej ich je naopak v Holandsku, kde len 3 % respondentov potvrdili, že dezinformácie a falošné správy zachytili „veľmi často” a 9 % „často”.

Väčšina respondentov si je istá svojou schopnosťou rozpoznať dezinformácie a falošné správy: 12 % z nich odpovedalo, že sú si „úplne istí”, že to dokážu, a 52 % si je v tomto smere „pomerne istých”. Dôvera v schopnosť rozlíšiť pravdivé správy od falošných klesá s vekom a narastá s úrovňou vzdelania.

Súvislosti

Ľudia si vytvárajú názor na Európsku úniu a Európsky parlament na základe toho, čo vidia, počujú alebo čítajú v rôznych médiách. Tento rýchly prieskum Eurobarometra ponúka podrobný pohľad na používanie médií a návyky občanov, pričom zahŕňa tak tradičné, ako aj online médiá. Prieskum uskutočnila spoločnosť Ipsos European Public Affairs, a to na reprezentatívnej vzorke občanov EÚ vo veku minimálne 15 rokov v každom z 27 členských štátov Európskej únie. V období od 26. apríla do 11. mája 2022 sa uskutočnil zber dát pomocou elektronického dotazníka, ktorý vyplnilo 52 347 respondentov (metóda CAWI). Spoločnosť Ipsos pritom využívala svoje online panely a partnerskú sieť. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

Eurobarometer priniesol nelichotivé čísla o vnímaní korupcie na Slovensku

Aktuálne zverejnený prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie v EÚ prináša tieto zistenia: Korupcia je na Slovensku rozšírená …