pollak
Peter Pollák, europoslanec /OĽaNO, EPP/. REPROPHOTO: TV JOJ

Peter Pollák vysvetlil, prečo eurofondy nie sú využité na rómske komunity. VIDEO


BRATISLAVA / Napriek tomu, že máme krásne stratégie a plány, v podstate aj všetky vlády majú v programových vyhláseniach zmienku o tom, že rómska téma je prioritou. Akosi to ale zastane niekde v regiónoch a peniaze nedotečú do miest a obcí. Vysvetľuje europoslanec Peter Pollák (OĽaNO, EPP).

Delegácia z Európskeho parlamentu navštívila Slovensko a venovala sa oblastiam života Rómov na Slovensku a sú z toho v šoku. Ako vidíte túto situáciu?

Ja som súčasťou tohto výboru a spolu s mojimi kolegami sme teda navštívili Slovensko a bola tam akási reflexia na to, že štrnásť rokov Európska únia posiela peniaze na to, aby sme dosiahli nejaký pokrok v oblasti života Rómov v chudobných rómskych lokalitách. A toto zistenie bolo bohužiaľ veľmi kritické. Nedávajú Slovensku iba finančné zdroje, ale aj iné formy podpory a situácia na Slovensku sa napriek tomu nezlepšuje. Porovnanie šéfa výboru pre regióny, že na Slovensku v tých chudobných komunitách sa žije ako v stredoveku, je veľmi trefné.

Ako je to možné, kde sú zaseknuté tie peniaze a kto je za to zodpovedný?

Napriek tomu, že máme krásne stratégie a plány, v podstate aj všetky vlády majú v programových vyhláseniach zmienku o tom, že rómska téma je prioritou. Akosi to ale zastane niekde v regiónoch a tie peniaze nedotečú do tých miest a obcí. Typický príklad je mesto Košice alebo Trebišov, kde v meste Trebišov žije sedemtisícová komunita, patrí medzi skúsené samosprávy v čerpaní eurofondov. Keď sa ale pozriete koľko peňazí investovalo to mesto do rómskej komunity, tak tam svieti nula. To isté aj Luník IX.

Čím to je? Sú tie výzvy zložité na vypracovanie, a potom my musíme vrátiť tie peniaze späť? Alebo tie peniaze aj boli použité na Slovensku, ale neboli využité správne?

V lepšom prípade, Slovensko na konci programovacieho obdobia ich presunie z rómskej témy na nejaké iné priority. A bohužiaľ v tom horšom prípade, ich vraciame naspäť do rozpočtu Európskej únie, pretože to na konci programovacieho obdobia nedokážeme vyčerpať. Vieme o tom, že tá byrokracia na Slovensku je naozaj veľmi veľká a nie je to vina Európskej únie, aj keď sa snažia slovenskí politici to hodiť na Európsku úniu, je to vina slovenských politikov, ktorí za štrnásť rokov nedokážu tieto eurofondy sprístupniť samosprávam, aby do toho išli. Ale paradoxom je, že mnohé obce a mestá dokážu čerpať eurofondy napríklad na cyklotrasy alebo na opravu kultúrnych domov a obecných úradov, či na rôzne školenia a nedokážu nejakým spôsobom prekonať tú byrokraciu v tej rómskej téme. Tá skupina poslancov skonštatovala, že tu chýba aj politická vôľa, ktorá bráni mnohým politikom ísť do týchto projektov.

Jednoducho zatvárame asi na regionálnej úrovni oči pred týmto problémom a ďalej sa nerieši. Ja si myslím, že keď zvýšime životnú úroveň práve rómskej komunity, tak aj to obyvateľstvo v tom meste by žilo pokojnejšie a lepšie.

Úplne súhlasím s týmto názorom, dokonca sa snažíme z európskej strany urobiť maximum preto, aby aj tieto peniaze nerozdeľovali na jednu a druhú komunitu. Aby si aj komunity navzájom nezávideli a naopak, aby spájali tieto peniaze. Ak sa má postaviť vodovod kdekoľvek, tak sa snažíme aby ten vodovod slúžil nie len Rómom, ale aj celej obci. Napriek tomu nedokážeme nájsť dostatok politickej odvahy, vôle na regionálnej úrovni, aby do týchto projektov mestá a obce išli. Sú ostrovčeky úspešné, ale máme ich málo a chválime sa nimi donekonečna, čo je frustrujúce a Slovensko by malo tých ostrovčekov hľadať viac.

Mala som možnosť nahliadnuť do niektorých národných projektov, ktoré sú tiež skostnatelé, pretože oni sú nastavené na začiatku, trvale fungujú niekoľko rokov a rozdiel je, kto ako, v ktorej obci alebo meste tomu pristupuje. Ale keď už aj tí ľudia a terénny pracovníci chcú nejakým spôsobom ten projekt aktualizovať, tak sa to už nedá, pretože už bol vypracovaný a to je tiež záležitosť Slovenska. Pred rokom sme tu mali návštevu a ten výsledok bol rovnaký, ako teraz.

Viac..  Eugen Jurzyca: Nepodporujem návrh telekomunikačných operátorov, aby na rozvoj internetovej infraštruktúry prispievali aj veľké digitálne firmy

Áno, ale táto návšteva už bude mať aj dôsledky pre Slovensko a naozaj už to nenechá Európsky parlament a politici zaľahnúť prachom. Príde rezolúcia niekedy na jeseň do Európskeho parlamentu, ktorá bude bohužiaľ dosť kritická vo vzťahu k Slovensku, ale aj k iným krajinám, kde Rómovia žijú. Tá krajná situácia, ku ktorej môže nastať, to naznačil predseda výboru, že Slovensko nebude mať eurofondy pevne v rukách a bude ich mať Brusel. Nemyslím len k rómskej téme ale celkovo môže tie eurofondy riadiť priamo Brusel.

Pripomenieme si pamätník rómskeho holokaustu, ktorý sa datuje na 2. augusta 1944. Čo sa vtedy udialo?

V noci z 2. na 3. augusta v roku 1944 v koncentračnom tábore Nemci zabili všetkých Rómov, ktorí v ňom vtedy boli. Samozrejme ich tam bolo počas druhej svetovej vojny strašne veľa a v ten deň sa takmer 3 000 Rómov poslalo do plynových komôr. Ten pamätný deň je na to, aby sme mohli v budúcnosti predísť podobným situáciám, aby sme neverili, že nejaký človek, alebo nejaká rasa je tu dokonalá. Žiadny dokonalý človek, žiadna dokonalá rasa neexistuje. Aj v mojich žilách koluje rovnako červená krv ako hocikomu inému. Aj keď sa pozrieme, extrémizmus a fašizmus aj v iných krajinách stúpa a o to dôležitejšie je si pripomínať tieto hrôzy.

Aké páky by sme teda mali mať, aby sa to nevrátilo? Lebo je absurdné aby v 21. storočí, kedy by sme mali byť otvorený a tvárime sa, že aj sme, stále musíme pripomínať túto tému. Sú aj ľudia, ktorí stále popierajú tieto fakty, a že sa to vôbec stalo.

Bohužiaľ máme aj v európskom parlamente slovenských zástupcov, ktorí popierajú, že holokaust bol. Musíme o tom predovšetkým hovoriť s mladými ľuďmi, s novými generáciami, ktoré nezažili vojnu. Hlavne školy by mali prebrať túto zodpovednosť. Obišiel som asi tristo stredných škôl a naozaj som našiel obrovské množstvo detí v pubertálnom veku, ktoré nepoznali fašistického prezidenta Tisa.

Je to asi aj na pleciach všetkých rodičov, napríklad my si ešte stále pamätáme z rozprávania našich starých rodičov, aké to bolo. Malo by sa to teda šíriť aj v rodinách a mali by upozorňovať na to, že to čo sa dialo, nebolo vôbec v poriadku. Mnohí politici kritizujú iných za spoluprácu s fašistami. Ako bude pokračovať naša vláda a ako to vidíte vy?

Hnutie Oľano vylučuje hocijakú spoluprácu s ľuďmi, ktorí popierajú holokaust, alebo hanobili nejakú rasu. Strana nesmie byť závislá na ľuďoch, ktorí ubližujú iným. Tá situácia je veľmi komplikovaná a pri kríze, ktorej by mali politici spolu ťahať za jeden povraz. Európa vidí možný prienik fašistov do vlády, čo je naozaj veľká hrozba pre našu krajinu. Riskujeme budúcnosť Slovenska, kvôli osobným sporom. Radím slovenským politikom, aby sa vrátili za stôl, kde majú rokovať o tom, čo trápi ľudí a nie, čo trápi ich.

Ďalšie informácie nájdete na www.noviny.sk.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

pollak

Peter Pollák: Mrazivé slová europoslancov po návšteve východného Slovenska. VIDEO

Europoslanci z Výboru pre regionálny rozvoj po návšteve Slovenska: ➖ ÚPLNE MIMO ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI ➖ …