EuropskeNoviny.sk
Na Slovensku je 463 obcí bez bezpečného prístupu k pitnej vode. Namiesto aktívneho a systematického riešenia tohto problému ministerstvá životného prostredia a regionálneho rozvoja od neho odvádzajú pozornosť a zbavujú sa zodpovednosti. Europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Martin Hojsík upozorňuje, že z reakcií ministerstiev na iniciatívu PS je zjavné ako absolútne nerozumejú podstate a vážnosti problému, ktorému aj v 21. storočí čelia státisíce ľudí na Slovensku.
„Prístup k pitnej vode je ľudské právo. Napriek tomu v roku 2022 existuje na Slovensku 463 obcí, ktorým chýba tak základná a pre mnohých bežná vec, ako vodovod. Nehovoriac o celkovo 900 obciach bez kanalizácie. V takejto situácii označiť našu iniciatívu za predvolebnú kampaň je absolútnym nepochopením vážnosti situácie a výsmechom ľudí bez prístupu k bezpečnej pitnej vode,“ uviedol europoslanec Martin Hojsík v reakcii na stanovisko Ministerstva životného prostredia.
„Odhliadnuc od toho, že investičný dlh je v tejto oblasti vyše 1,5 miliardy eur, problém spočíva v inom. Štát núti postihnuté obce, aby o obmedzený zdroj peňazí medzi sebou súťažili a ešte im v tomto úsilí hádže polená pod nohy. Obce musia štátu v týchto súťažiach dokonca dokazovať, že vôbec existujú. To je absurdné a neakceptovateľné,“ vysvetľuje zastupiteľka obce Abrahám a členka predsedníctva PS Jana Hanuliaková, ktorá je spoluautorkou iniciatívy.
Podľa Progresívneho Slovenska musí štát obmedziť zbytočnú byrokraciu a vytvoriť strategický plán, na základe ktorého bude obciam jasné, kedy dostanú peniaze potrebné na vybudovanie vodovodov. „Hlavným problémom nie sú chýbajúce peniaze, ale najmä nefunkčný systém. Obce potrebujú od štátu aktívnu pomoc a jasnú komunikáciu. Štát však v súčasnosti obce doslova byrokraticky šikanuje. Každá žiadosť o peniaze z Envirofondu vyžaduje kopu potvrdení, z daňového, inšpektorátu práce, zdravotnej a sociálnej poisťovne, starostovia a starostky musia štátu dokazovať, že boli naozaj zvolení. Štátna byrokracia si dookola pýta informácie, ktoré už má. Mnohé obce zamestnávajú jedného či dvoch ľudí na polovičný úväzok. Nie je v silách týchto ľudí zvládnuť aktuálne požadovanú byrokraciu. Vďaka takto nastavenému systému si ministerstvá od problému „umývajú“ ruky, zodpovednosť hádžu na maličké obce, desaťtisíce však naďalej zostávajú bez vody,“ upozorňuje Michal Sabo, ekologický aktivista a člen predsedníctva PS, ktorý je spoluautorom iniciatívy.
Progresívci zdôrazňujú, že prístup k pitnej vode nemôže byť neustálou súťažou obcí o eurofondy. Štát musí byť pre samosprávy partnerom, nie súperom ako je tomu teraz. „Ľudia v regiónoch si zaslúžia život zodpovedajúci štandardu 21. storočia. Dostávať vodu na prídel z pristavených cisterien, byť odkázaní na drahú a neekologickú balenú vodu, rozhodovať sa medzi spláchnutím a osprchovaním tomuto štandardu absolútne nezodpovedá. Výhovorky ľuďom nepôžu, čo s tým spravia ministri Budaj a Remišová?“ pýtajú sa autori iniciatívy.
