EuropskeNoviny.sk
Energetická kríza sa začína prejavovať v rámci celého priemyslu. Počas protestného zhromaždenia pred Úradom vlády SR na podporu slovenského priemyslu to uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Podľa neho už začínajú mať problémy aj fabriky z chemického, sklárskeho či potravinárskeho priemyslu. „ Dnes je veľmi ťažké odhadnúť, aké to bude mať dopady,“ zhodnotil.
Ako doplnil, základnou požiadavkou je prijatie zákona o Environmentálnom fonde. „Pokiaľ sa nezmení nastavenie Environmentálneho fondu a tieto podmienky nebudú porovnateľné s inými priemyselnými krajinami, tak vysoko energeticky náročný priemysel nebude môcť na Slovensku ďalej pôsobiť,“ skonštatoval Lasz. Ako zdôraznil, pre jednotlivé fabriky nežiadajú pomoc, ale iba rovnaké podmienky s inými priemyselnými krajinami Európy.
Zákon podľa Lasza prešiel tripartitou, no je zaseknutý pred predložením na vládu. Podľa jeho slov za tým stoja nezhody medzi ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Dôležitosť prijatia uvedenej legislatívy potvrdil aj generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý. „Nie je to pre Slovalco, je to pre ekonomiku a priemysel Slovenska,“ zhodnotil.
Europoslanec Hajšel: Výpadky v dodávkach plynu a ropy s neustále rastúcimi cenami energií budú mať devastačné sociálno-ekonomické dôsledky
„Ja sám nie som priaznivcom sankcií proti Rusku týkajúcich sa energetických nosičov, či už ide o ropu alebo plyn, pretože každému odborníkovi je jasné, že tieto sankcie istým spôsobom postihnú viac našu ekonomiku ako ruský štátny rozpočet,“ upozorňuje Hajšel. Výpadky jeho príjmov z vývozu do EÚ si totiž Moskva podľa europoslanca kompenzuje vyššími cenami týchto surovín predaných na iných trhoch. „Tie straty nie sú pre ňu tak citlivé, že by vojnu zastavila. Na druhej strane výpadky v dodávkach plynu a ropy spolu s neustále rastúcimi cenami energií a zvyšujúcou sa celkovou infláciou budú mať devastačné sociálno-ekonomické dôsledky v štátoch EÚ, vrátane Slovenska,“ dodáva Robert Hajšel.
Problémy hlásia aj pekári
Šialené ceny energií spôsobujú, že pekári musia zvyšovať odbytové ceny, dokonca rozmýšľajú o zastavení výroby. Ceny vstupov každý deň prekonávajú historické cenové rekordy a nedokážu garantovať kontrakty. Nečinnosť štátu v podpore potravinárov si tak začína vyberať svoju daň. Uviedol to predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov v SR Milan Lapšanský.
„Dodávatelia si pýtajú zálohy a my sa pýtame, čo máme robiť? Štát sa na nás cez pandémiu a následne počas vojny vykašľal, nepomohol nám a my nemáme žiadne rezervy. Reťazce platia 14 až 30 dní po dodaní tovaru. Počas prvého polroka väčšina našich prevádzok bola v strate a každý mesiac je to horšie. V apríli tohto roka sme predstavili čiastkové riešenie situácie premiérovi aj agroministrovi, no bezúspešne, dodnes nič nespravili. Nové kompenzačné schémy pre potravinársky sektor stále neexistujú,“ informoval Lapšanský.
Problém nie je len s drahým plynom, ale aj s cenami ďalších vstupov, ako napríklad cena oleja, ktorá vzrástla o 70 percent, droždie o 100 percent či cena masla o 80 percent. Agrorezort ani Úrad vlády SR neboli schopní navrhnúť kompenzačné riešenia, no ani tie, ktoré im pekári predstavili. Krajiny EÚ zastropovali ceny elektrickej energie na úrovniach od 120 do 160 eur, alebo znížili ceny DPH za plyn. No napriek tomu slovenskí výrobcovia stále nakupujú elektrickú energiu a plyn na burzách za vyššie sumy.
(redakcia/SITA).
