EuropskeNoviny.sk
Najvyššia nominálna cena elektriny pre domácnosti v rámci 33 európskych hlavných miest bola v auguste v Londýne, Kodani, Ríme, Amsterdame a Bruseli. Naopak najnižšia cena bola v Belehrade, Budapešti a Podgorici. V Bratislave bola cena elektriny deviata najnižšia. Vyplýva to zo štúdie rakúskeho regulačného úradu Energie-Control, maďarského regulátora MEKH a výskumnej a poradenskej spoločnosti VaasaETT.
Štúdia ukázala, že nominálne ceny elektriny boli v krajinách strednej a východnej Európy (CEE) väčšinou nižšie ako priemer za všetky sledované štáty. Len Praha, Riga a Tallinn mali v rámci CEE vyššiu cenu elektriny ako bol celoeurópsky priemer. Podľa parity kúpnej sily však mali v auguste najlacnejšiu elektrinu Oslo, Bern, Valletta a Belehrad. V Bratislave bola desiata najlacnejšia. Najdrahšiu elektrinu podľa parity kúpnej sily mali Rím, Londýn a Praha.
V prípade zemného plynu bola v rámci 28 európskych metropol v auguste najvyššia nominálna cena v Amsterdame, ktorá bola viac ako dvakrát vyššia oproti celoeurópskemu priemeru. Druhá najvyššia nominálna cena plynu bola v Kodani a tretia v Štokholme. V Prahe bola deviata najvyššia. V Bratislave bola augustová nominálna cena plynu tretia najnižšia po Budapešti, Belehrade a Záhrebe. Piata najnižšia bola vo Varšave. Podľa parity kúpnej sily bol v auguste najlacnejší plyn v Budapešti, Belehrade a Bratislave. Najdrahší bol v Sofii, Amsterdame, Aténach a Prahe.
Štúdia ďalej ukázala, že nominálna cena elektriny pre domácnosti v hlavných mestách štátov Európskej únie v auguste medziročne v priemere stúpla o 54 percent a cena plynu sa zvýšila o 110 percent. Podľa výsledkov štúdie trh tvoril viac ako 60 percent ceny elektriny a plynu a národné fiškálne a regulačné prvky boli zodpovedné za zvyšných necelých 40 percent ceny prostredníctvom distribučných taríf, daní z energií a dane z pridanej hodnoty.
(SITA)
