Európsky parlament. PHOTO: © European Union 2022

Ceny energií: Europoslanci chcú rýchle opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov


Opatrenia proti dramatickému nárastu cien energií boli predmetom diskusie s českým predsedníctvom Rady a Komisiou v utorok. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen predloží núdzové návrhy v oblasti energetiky počas svojho prejavu o stave Európskej únie dnes na plenárnej schôdzi.

České predsedníctvo Rady počas diskusie oznámilo, že Rada sa bude snažiť schváliť nadchádzajúce návrhy Európskej komisie počas mimoriadneho zasadnutia koncom septembra.

Európska komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla, že Komisia navrhne opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii v čase špičky s cieľom dosiahnuť väčšiu rovnováhu na trhu. Zavedie sa tiež celoúnijný limit odmeny za nízkouhlíkovú energiu, aby sa príjmy presahujúce tento strop použili na pomoc členským štátom pri podpore zraniteľných spotrebiteľov. Uviedla tiež, že Komisia bude spolupracovať s regulačnými orgánmi na trhu s elektrinou na riešení problémov s likviditou na trhu.

Poslanci počas diskusie zdôraznili, že je potrebné zabezpečiť, aby reakcia EÚ vychádzala zo solidarity a aby sa zisky energetických spoločností využívali na ochranu spotrebiteľov. Mnohí požadovali ďalšie posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj cezhraničných energetických prepojení, najmä medzi Francúzskom a Španielskom. Nemecko by za súčasných okolností nemalo zatvoriť svoje zostávajúce jadrové elektrárne, skonštatovali viacerí. Iní poslanci požadovali opatrenia proti špekuláciám na trhu s plynom a na zníženie dopytu po elektrine v špičke, zatiaľ čo niektorí poslanci považovali elektrickú energiu za verejný statok, s ktorým by sa nemalo obchodovať na akciovom trhu.

Súvislosti

V kontexte vojny na Ukrajine viedlo prerušenie dodávok plynu z Ruska k dramatickému nárastu cien elektrickej energie a k volatilite trhu. Preto Komisia a členské štáty pristúpili k posúdeniu nových politických možností, ako je obmedzenie cien alebo oddelenie cien plynu a elektrickej energie.

V posledných mesiacoch Parlament a Rada prijali núdzový plán na plnenie zásob plynu. Komisia takisto spustila plán RepowerEU, ako aj opatrenia na zníženie spotreby plynu v celej EÚ.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Na európskej úrovni potrebujeme účinné opatrenia, ktoré zabránia výpadkom dodávok energie, tak pre domácnosti, ako aj pre podnikateľov. Ceny energie musia byť zároveň dostupné. Nateraz odmietnuté úvahy o zastropovaní cien energie je zároveň možné považovať za nereálne. Ich výsledkom by s najväčšou pravdepodobnosťou bolo len prerušenie dodávok. Treba sa snažiť hľadať cestu ako využiť obrovské príjmy energetických spoločností. Tie na dnešnej situácii preukázateľne benefitujú, pretože ich náklady na výrobu elektrickej energie sú oproti trhovým cenám neprimerane nízke. Za súčasť možných riešení považujem aj dočasné pozastavenie obchodovania s emisnými povolenkami. Tomu však bohužiaľ bránia dogmy súvisiace so zelenou transformáciou, ktoré aj v krízových časoch zostávajú v niektorých členských štátoch hlboko zakorenené. Zamerať sa musíme aj na ďalšiu podporu diverzifikácie, a to tak z hľadiska hľadania nových zdrojov, ako aj súvisiaceho budovania alternatívnych prepravných trás.”

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Rast cien energií v EÚ je spôsobený ruskou inváziou na Ukrajinu a snahou Putina o to, aby sme v Európe kupovali čoraz menej dostupný ruský plyn za čo najvyššie ceny. Európskej únii sa podarilo významne znížiť našu závislosť na ruskom plyne, ktorý dovážame z iných zdrojov. Únia ako celok sa bez neho už zaobíde, avšak neplatí to pre krajiny zo strednej a východnej Európy, ako je Slovensko. Kľúčovým opatrením, ktoré pomôže udržať ceny energií na uzde, je šetrenie v celej EÚ. Šetriť musíme tak, aby to čo najmenej postihlo rast nášho priemyslu. My na Slovensku sa tiež musíme spoľahnúť na solidaritu našich európskych partnerov. Táto zima bude náročná a naša vláda by mala urýchlene prísť s opatreniami, ktoré adresne pomôžu s účtami za energie ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou. Nebude to jednoduché, no verím, že kombináciou šetrenia, adresnej pomoci a dovozu plynu od našich partnerov dokážeme preklenúť najbližšiu zimu.”

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Táto energetická kríza má obrovský potenciál nahrať populistom, a ak sa najviac dotkne tých najchudobnejších domácností a oni zaplatia náš účet za roky nečinnosti a ruskú agresiu, prehráme všetci. Podporujem navrhovanú solidárnu daň pre dodávateľov fosílnych palív a spoločný systém šetrenia energie, avšak musia byť bezodkladne doplnené silnými sociálnymi opatreniami a pomôcť ľuďom skôr, ako nejaká nová daň naplní rozpočet. Slovensko nebezpečne zaostáva v poskytovanej štátnej pomoci a budeme tak potrebovať pomoc s jej nastavením či financovaním. Komisia si zase musí uvedomiť, že solidarita s chudobnejšími štátmi nekončí pri eurofondoch, inak občanom pomocnú ruku podajú populisti a extrémisti.”

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Začíname byť svedkami rozširujúcej sa platobnej neschopnosti domácností, malých a stredných podnikov a dokonca aj samospráv. Máme pred sebou najťažšie zimné mesiace a sme svedkami manipulácií na trhu s cenami energií a nekalých praktík na burzách. Okrem celoeurópskych opatrení ako je prípadné dočasné zastropovanie cien plynu, alebo prípadné oddelenie odvodzovania cien elektriny od ceny plynu, potrebujeme rýchlu, adresnú a adekvátnu odpoveď ľudom, ktorí nás právom žiadajú o pomoc. Dnes je jasné, že za vysoké ceny nemôže iba Putin a jeho vojna na Ukrajine, ale aj naše zlé rozhodnutia z minulosti, či už na úrovni únie alebo napríklad v Nemecku a takisto manipulácie obchodníkov, najmä rôznych hedžových fondov, nakupujúcich napríklad na amsterdamskej burze plyn za požičané peniaze vtedy, keď o vytváraných podmienkach na ďalší rast cien plynu a jeho nedostatok niet pochybností. S týmito špekuláciami musíme skoncovať. Teraz sa ukáže, ktoré vlády sú schopné využiť ponúkajúce sa európske riešenia, a ktoré naopak boli súčasťou európskej odpovede na ruskú vojnu na Ukrajine, ale o svojich občanov sa nevedia alebo nechcú postarať. Pritom v štátoch ako je Slovensko má vláda k dispozícii miliardy doteraz nevyužitých eurofondov, ale nikde som nepočul, že by požiadala Európsku komisiu o súhlas s použitím štrukturálne a investičné fondy na sociálne kompenzácie aspoň pre domácnosti, samosprávy a menšie podniky.”

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Z krátkodobého hľadiska potrebujeme podľa expertov oddeliť ceny plynu od cien elektriny. Pri plyne bude kľúčové pokračovať v zabezpečení alternatívnych dodávok mimo tých z Ruska. Súčasne však je potrebné znížiť tlak na ceny aj znížením spotreby plynu zvýšením energetickej efektívnosti a zelenými energiami. Len tento rok spustené nové zelené zdroje energie v Európe nahradia 8 miliárd kubickým metrov plynu. To je 1,5 krát toľko ako spotreba celého Slovenska. Je smutné, že Slovensko v tomto významne zaostáva. Slovenská vláda by mala presadzovať na európskej úrovni reformu európskych trhov s energiou, ktoré by zmenili súčasné obchodné modely a oslabili vplyv nepriateľských režimov na európske trhy. Energetická kríza nepotrvá jeden rok a aj ďalšiu vykurovaciu sezónu budeme v rovnakej situácii, ak vláda nič nespraví. Preto okrem krátkodobých riešení, ktoré pomôžu ľuďom a podnikom, musíme mať aj dlhodobý plán. Potrebujeme dupnúť na plyn pri energetickej efektívnosti a zelenej energii, pretože sú najlacnejšie a zaručia energetickú bezpečnosť.”

Viac..  Robert Hajšel: Zastropovanie cien ruského plynu nie je riešením

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Predpokladám, že extrémne vysoké ceny energií sú prechodné. Ak by tu mali byť navždy, optimálne opatrenia by vyzerali inak, napríklad by sme zbytočne rozkladali ich dopady v čase. Ak by pri 50 percentnom náraste cien bolo v strate 41 percent našich firiem (NBS), tak by nemalo vôbec význam (ani by to nebolo možné) im donekonečna pomáhať – z peňazí zvyšných 59 percent, ktoré by tiež prežívali len tesne. Pri prechodných, hoci aj drastických rastoch cien, si môžeme zobrať ponaučenie zo zabezpečenia antikovidových vakcín či rúšok. Na začiatku ich bol obrovský nedostatok, dnes ich je prebytok či dostatok. Nebolo treba zaviesť socializmus, štátne opatrenia sa síce urobili, ale hlavnú časť práce urobil trhový mechanizmus. Pomôže aj teraz. Cez zníženú spotrebu a nové zdroje energií na trhu. Podľa mňa sa musíme sústrediť na dve veci. Po prvé, ak chceme znova a znova a znova pomáhať spoločnosti znášať krízu na dlh, tak sa musíme podľa toho aj dlhodobo správať. Teda šetriť. Ak sme to nerobili v minulosti, tak to musíme urobiť v budúcnosti a k tomu sa musíme zaviazať uveriteľným spôsobom, čiže zrušiť schválené výdavky rozpočtu, ktoré už existujú alebo sú naplánované a spoločnosti prinášajú menej než pomoc pred následkami tejto krízy. Zjednodušene, musíme si vybrať napríklad, či v zime chceme kúriť a zachrániť podniky, alebo chceme skorý odchod do dôchodku či vlaky zadarmo. Ak sa dohodneme na prvej možnosti, môžeme presunúť časť financií z Fondu obnovy (nerobiť digitalizáciu pre digitalizáciu), kohéznych fondov, spoločnej poľnohospodárskej politiky, z pripravovanej podpory výroby čipov na zmiernenie dopadov súčasnej krízy atď. Načrieť by sa dalo do všetkých projektov, na ktorých nízku efektívnosť dlhodobo upozorňuje Európsky dvor audítorov. Po druhé, ak takto získame zdroje, nebude dosť pre každého, ani pre väčšinu. Pomáhať preto môžeme len najzraniteľnejším ľuďom a perspektívnym firmám, nie takým, ktoré nedokážu prežiť predpokladané, teda nie dlhodobo drastické, zvýšenie cien.”

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Prudko rastúce ceny energií, ich drastický dopad na domácnosti a podniky sa neustále zvyšuje. Riziko zvyšujúcej sa chudoby, bankroty podnikov, zatváranie škôl, znefunkčnenie nemocníc sú možnými scenármi, na ktoré sa každý členský štát musí pripraviť. Opatrenia EÚ týkajúce sa zastropovania cien plynu, štátnej pomoci na pokrytie zvýšených nákladov na výrobu energie, zrýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov a s tým súvisiacou dekarbonizáciou priemyslu predstavujú riešenia i výzvy. Je však nutné konať a to rýchlo, aj z pohľadu blížiacej sa jesene a zimy.”

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Reakcia EÚ na nárast cien energií v Európe spočíva v jednoduchom a nie pri príliš odbornom konštatovaní, spočívajúca v tom, aby sa znižoval dopyt po plyne, aby sa prešlo na obnoviteľné zdroje energie, aby sa stimulovalo znižovanie spotreby energií zo strany priemyselných odvetví. Podľa môjho názoru, centrálne usmerňovanie národných štátov, ako znížiť spotrebu energie vzhľadom na jej nedostatok nie je celkom správny. Podmienky výroby a spotreby energie, či už z obnoviteľných alebo iných zdrojov sú pre ten-ktorý národný štát individuálne. Závisí to od polohy štátu, prírodných podmienok, možnosti využitia a distribúcie plynu, v súčasnosti veľmi potrebného na výrobu elektrickej energie a v možnosti využívania jadrových elektrárni. Pokiaľ sa týka konkrétne Slovenskej republiky, ktorej europoslancom som, je potrebné pripomenúť si nie celkom domyslené konanie pánov Dzurindu a Mikloša, ktorí odpredali podiel štátu v Slovenských elektrárňach a tiež nie celkom zodpovedné konanie pána Fica, ktorý tento podiel mal možnosť odkúpiť s využitím predkupného práva. To sa však nestalo. Riešenie takejto krízy by malo spočívať v tom, že by sa obmedzili zisky výrobcov elektriny z atómových zdrojov, pretože cena uránu je doposiaľ minimálna. Napríklad Jaslovské Bohunice vyrábajú 1 MWh za 38€, na burze sa predáva za 520 €/MWh a dokonca to už stúpa na 1000 €. Odkúpiť od akcionárov späť podiel Slovenských elektrární do vlastníctva štátu sa javí dosť nereálna vzhľadom na vysokú kúpnu cenu, avšak je napríklad možné uvažovať o určitom znárodnení produkcie, ktorá je vyrobená na Slovensku. Cenu by zabezpečil štát, a ňou by zabezpečil zásobovanie obyvateľov a podnikov. Samozrejme sme členský štát Európskej únie, a sme určitým spôsob zaviazaný spolupodieľať na celoeurópskom riešení daného problému. A celoeurópske riešenie je jediné – dosiahnuť mier na celoeurópskom kontinente. Zastaviť vojnu na východ od nás, prinútiť obe bojujúce strany k diplomatickému jednaniu, k vyjasneniu si pozícií, pretože iná cesta, ako mier súčasnú krízu ani krízu v budúcnosti nevyrieši. Vonkoncom sa už nevyrieši dodávaním zbraní na východ od nás.”

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Koronakríza nám jasne ukázala jedno – ak skúšame zoči-voči ťažkým časom hrať každý za seba, tvrdo narazíme. Pokiaľ je však odpoveď členských štátov spoločná a rýchla, zvládneme čokoľvek – a ja verím, že inak to nebude ani pri enormnom zdražovaní energií. Potrebujeme čo najskôr oddeliť ceny plynu od cien elektriny, odbremeniť domácnosti, podporovať prechod na obnoviteľné zdroje energie, a, v neposlednom rade, vytrvalo podporovať Ukrajinu až dokým nezvíťazí. Platí totiž jednoduchý vzorec – čím skôr sa Putinova nezmyselná vojna skončí, tým skôr dostaneme infláciu opäť pod kontrolu. Preto v Progresívnom Slovensku, a ja osobne aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, presadzujeme spoločné európske riešenie, ktoré najviac pomôže aj ľuďom na Slovensku.”

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

ceny energii

Europoslanci za KDH: Slovensko musí rokovať s EÚ o presune eurofondov na boj s cenami energií

Slovenská vláda musí podľa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) okamžite začať rokovania s Európskou komisiou o možnosti …