hajsel
Robert Hajšel, europoslanec /SD/. PHOTO: RH.

Robert Hajšel kritizuje dohodu v Bruseli o riešení energetickej krízy

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE.

„Dosiahnutá dohoda neprináša výraznejší pozitívny efekt z hľadiska devastačne vysokých cien energií a aj dohodnuté zdroje príjmov na kompenzovanie domácností a podnikov sú otázne. Aj keď dohoda veľmi nepomôže ani Slovensku, myslím si, že je dobre, že sa vôbec dosiahla, čo sa ukázalo aj miernym poklesom cien plynu na burze TTF v Amsterdame. Ako sa ale dalo čakať, aj po dosiahnutí tejto dohody hlavná ťarcha ostáva na pleciach jednotlivých štátov, pričom slovenská vláda konečne musí urobiť všetko pre to, aby na potrebné kompenzácie vysokých cien pre podniky, samosprávy a najmä domácnosti využila miliardy doteraz nevyčerpaných eurofondov,“ upozorňuje europoslanec Robert Hajšel /SD/.

EÚ: Rada sa dohodla na mimoriadnych opatreniach na zníženie cien energií

Ministri energetiky Európskej únie (EÚ) v piatok dosiahli politickú dohodu o návrhu nariadenia Rady Európskej únie na riešenie vysokých cien energií. Ako referuje web Rady EÚ, nariadením sa zavádzajú spoločné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine a na výber a prerozdelenie prebytkov tržieb energetického sektora koncovým odberateľom.

„Dosiahnutá dohoda prinesie úľavu európskym občanom a spoločnostiam. Členské štáty sploštia krivku dopytu po elektrine počas špičiek, čo bude mať priamy pozitívny vplyv na ceny. Členské štáty prerozdelia prebytočné zisky z energetického sektora tým, ktorí majú problém zaplatiť svoje účty,“ povedal český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý viedol stretnutie v Bruseli.

Členské krajiny EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by podľa výkonnej zložky únie mohli pomôcť získať 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutým krízou. Opatrenia zahŕňajú odvod z prebytočných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými bodmi plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, ako sú veterné, solárne a jadrové spoločnosti, ako aj povinnosť pre 27 krajín EÚ znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas najdrahších hodín, keď cenu výrazne ovplyvňuje výroba elektriny spaľovaním plynu.

Viac..  Robert Hajšel: Pri novej norme euro7 ide o zbytočné odbočenie od cieľa EÚ

Rada EÚ napokon súhlasila s dobrovoľným cieľom celkového zníženia hrubej spotreby elektriny o 10 % a povinným cieľom zníženia spotreby elektriny v čase špičky o 5 %. Členské štáty sa dohodli, že určia 10 % svojich hodín špičky medzi 1. decembrom 2022 a 31. marcom 2023, počas ktorých znížia dopyt.

Rada sa dohodla, že členské štáty môžu dočasne stanoviť cenu za dodávku elektriny malým a stredným podnikom, aby tak ďalej podporili MSP, ktoré zápasia s vysokými cenami energií. Členské štáty sa tiež dohodli, že môžu výnimočne a dočasne stanoviť nižšiu cenu za dodávku elektriny.

Opatrenia sú dočasné a mimoriadne. Budú sa uplatňovať od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2023. Ciele zníženia spotreby energie sa budú uplatňovať do 31. marca 2023. Povinný strop pre trhové príjmy sa bude uplatňovať do 30. júna 2023. Členské štáty zaviedli osobitné výnimky pre Cyprus a Maltu. Nariadenie bude formálne prijaté písomným postupom začiatkom októbra. Potom ho uverejnia v Úradnom vestníku EÚ a nasledujúci deň nadobudne účinnosť.

(redakcia/SITA).

O red

Odporúčame pozrieť

Jozef Mihál: Novinári musia mať slobodu, majiteľ nesmie zasahovať do ich práce

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE. Akt …

Consent choices