EuropskeNoviny.sk
Europarlament v utorok rokoval s Radou a Komisiou o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch vojny na Ukrajine a zavedení neočakávanej dane zo zisku. Rozpravu je možné si pozrieť tu.
České predsedníctvo Rady a Európska komisia zdôraznili už zavedené opatrenia na zabezpečenie alternatívnych zdrojov dodávok energie, na zníženie dopytu po energiách a na riešenie vysokých trhových cien elektrickej energie a plynu. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis uviedol, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli opatrenia riadne zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, keďže celoplošná fiškálna podpora by stimulovala infláciu. Vyzval tiež na obozretné fiškálne politiky, ktoré nezhoršujú infláciu.
Počas rozpravy poslanci vyzvali Komisiu, aby bola aktívnejšia pri riešení súčasných cenových šokov. Niektorí vyzvali EÚ, aby pracovala na balíku solidarity na obdobie zimy s fiškálnymi transfermi s cieľom kompenzovať ceny energie, zatiaľ čo iní navrhli sústrediť sa na „ochranu“ občanov a podnikov. Ďalší poslanci naliehavo vyzvali EÚ, aby zmiernila riziko variabilných úrokových sadzieb hypotekárnych úverov, a varovali pred vnútroštátnymi fiškálnymi opatreniami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na jednotnom trhu.
Súvislosti
V uznesení prijatom 5. októbra 2022 Parlament vyzval, aby sa reakcia EÚ zamerala na najzraniteľnejšie skupiny, a presadzoval viac núdzových opatrení na zmiernenie tlaku rýchlo rastúcich cien energie na európske domácnosti a podniky. Poslanci tiež uviedli, že sú potrebné ďalšie kroky na zavedenie dane z neočakávaných ziskov. Komisia už načrtla svoje plány na dočasný poplatok, ktorý nazýva solidárnou daňou.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Doterajšie návrhy európskych riešení zamerané na zmierňovanie tlaku rýchlo rastúcich cien energií na domácnosti a podniky sa bohužiaľ ukazujú ako nedostatočné. Zároveň len slabo zohľadňujú špecifické potreby niektorých členských krajín, vrátane Slovenska. Výsledkom sa tak môže byť individuálne prijímanie opatrení na národnej úrovni a následné rozdrobenie trhu. Práve koordinácia a rozvoj vzájomnej spolupráce však boli tým čo pomohlo európskym štátom v boji s pandémiou v uplynulých rokoch. Z toho sa podľa mňa treba poučiť aj pri riešení súčasných kríz. Riešenia sa pritom musia zameriavať na strategickú ochranu priemyslu, fungovania samospráv, ale aj drobných odberateľov energií, vrátane domácností. Komisia Slovensku umožnila využiť nevyčerpané eurofondy na boj s energetickou krízou. Neznamená to však, že sa tak aj stane. Neschopnosť súčasnej vlády a jej ministerky zodpovednej za využívanie európskych fondov nám skôr dávajú veľké dôvody na obavy.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Počas energetickej krízy potrebujeme postupovať spoločne – celoeurópsky. Európska komisia prišla s plánom šetrenia pre všetkých. Ak sa nám to podarí a Únia zastropuje ceny elektriny z iných zdrojov, ako je zemný plyn, môže to byť súčasťou riešenia, ako spoločne zvládneme najbližšie mesiace v Európe a na Slovensku. Súhlasím s tým, že tí, ktorí výrazne profitujú z nárastu cien elektriny, by mali platiť špeciálny odvod. Pomohlo by to aj Slovensku, pretože máme veľmi exponovanú pozíciu, keďže sme od ruského plynu závislí. Teraz nám pomôže prepojenie s Poľskom, je to pre nás strategický partner. Táto zima bude náročná, no dokážeme ju zvládnuť aj vďaka európskej solidarite.“
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Takzvaná iniciatíva „keep the bills down“ teda udržme ceny účtov dole, je iniciatívou sociálnych demokratov a pokúša sa upriamiť čo najviac pozornosti na sociálne a hospodárske dopady vojny. Nepochybne situácia je veľmi vážna a rétorika sa viditeľne zmenila aj v médiách aj v politických stranách. Bohužiaľ hospodárska nestabilita je neodvrátiteľným dopadom vojny, zrejmé ale je, že túto nestabilitu ešte len pocítime v plnom rozsahu v nadchádzajúcom období. Nehovoríme iba o inflácií a cenách energií, aj keď tie sú už teraz pre mnohých občanov a hlavne v krajinách s nižším priemerným zárobkom (ako je aj Slovensko), existenčným problémom. Preto verím, že Rada bude dostatočne múdro postupovať pri schvaľovaní legislatívy a že v tomto prípade by sa konečne našiel priestor aj na debatu o progresívnom zdaňovaní. Kompenzácia bude potrebná, centrálna banka by už ale nemala tlačiť peniaze. K tým by sa mala EU dostať inak a to napríklad prostredníctvom zmeny v daňovej politike.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Nové opatrenia navrhované Európskou komisiou s cieľom bojovať proti vysokým cenám energií idú dobrým smerom, ale opäť neprispejú k okamžitému zníženiu zálohových platieb a faktúr za plyn alebo elektrinu na Slovensku. Štáty ako Slovensko potrebujú najmä uvoľnenie nevyužitých prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ich využitie na okamžité sociálne kompenzácie pre podniky a samosprávy, ako aj pre zraniteľné domácnosti. Pokiaľ ide o budúcnosť, navrhovaný spoločný nákup plynu je pre menších hráčov ako Slovensko, určite výhodný. Ja sa prihováram aj za zastropovanie cien plynu využívaného na výrobu elektriny, ako je tomu v Španielsku alebo Portugalsku, kde to malo za dôsledok ozajstné zníženie cien. Zároveň musíme nájsť alternatívny mechanizmus k burze TTF v Amsterdame, ktorý – ak nie zabráni – aspoň obmedzí špekulácie generujúce ďalší rast cien.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Je našou povinnosťou pomôcť ľuďom ohrozeným energetickou chudobou. Súčasne im však musíme pomôcť sa z tejto chudoby aj vymaniť. Znamená to aj 100% preplatenie nákladov na zateplenie či zelené energie. Lebo nemôžeme očakávať, že rodiny, ktoré už teraz žijú od výplaty k výplate budú môcť zaplatiť polovicu nákladov za zateplenie. Pokiaľ nebudeme riešiť príčiny energetickej krízy ale len platiť veľké peniaze exportérom plynu, tak o rok je tu kríza znova, a neviem, kde potom zoženieme peniaze. Prechod na zelenú energiu je kľúčový nielen z pohľadu klímy ale aj našej bezpečnosti a nezávislosti. No a ukazuje sa, že zelená energia je nielen dôležitá, ale aj ekonomicky najvýhodnejšia.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Únia by mala minimalizovať pomoc formou plošných dotácií, plošných cenových regulácií a plošných daňových úľav. Tie zvyšujú infláciu a verejný dlh a ak ich robustne využijeme, dostaneme sa do inflačnej a dlhovej špirály. Únia by mala uprednostniť adresnú a dočasnú pomoc. Komisár Gentiloni protestuje, že adresná a dočasná pomoc sú ťažké. Lenže riešenie stagflácie nikdy ani ľahké nebolo. V tom má Gentiloni pravdu. Riešiť problémy je naozaj ťažšie, než neefektívne rozdávať, a tým problémy spôsobovať.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vojnou na Ukrajine sa dramaticky zhoršila hospodárska a sociálna situácia v celej EÚ. Prognózy v tomto smere vôbec nie sú priaznivé. Ceny potravín a energií budú naďalej rásť. S nadchádzajúcou zimou, je nutné čo najskôr, zadefinovať mechanizmus pomoci ohrozeným domácnostiam, školám, nemocniciam či malým a stredným podnikom. Táto pomoc, napr. i z odvodov rafinérií či iných firiem profitujúcich z nárastu cien energií, musí byť adresná a rýchla, aby sa čo najskôr dostala tým, ktorí to potrebujú.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Je nepopierateľnou skutočnosťou, že vojská Ruskej federácie vstúpili na územie Ukrajiny s cieľom obsadiť, nie dobiť a rozbiť Ukrajinu, a dosadiť tam Kremľu lojálnu vládu. Toto nie je môj názor, ale názor vojensko-politických analytikov NATO. Situácia sa však vyvinula tak, že predovšetkým za podpory USA došlo k masívnym bojom. A keďže je to holá skutočnosť, je potrebné prímerie. Prímerie neznamená zloženie zbraní, ani víťazstvo či porážka jednej strany. Prímerie znamená zastavenie bojov a diplomatické riešenie problému, a či sa tak udeje alebo nie, závisí výlučne od USA a Ruskej federácie. Toto si je potrebné objektívne a bez emócií priznať. Len takýmto spôsobom možno predísť ničeniu infraštruktúra, ničeniu kultúrnych pamiatok a podobne. Je tiež treba objektívne priznať, že na obsadenom Kryme k žiadnemu ničeniu kultúrnych pamiatok nedochádzalo a nedochádza, ba naopak, niekto, a Rusi určite nie, zničil infraštruktúru, a to Kerčský most. Na západe Ukrajiny, čo viem z osobných skúsenosti, k žiadnemu ničeniu kultúrnych pamiatok a podobne nedochádza, a to ani vo Ľvovskej oblasti, ktorú si pripojila Ukrajina po vojne od Poľska. Ani v Zakarpatskej oblasti, ktorú si taktiež pripojila Ukrajina po vojne od Československa. K ničeniu kultúrnych pamiatok dochádza sporadicky predovšetkým na východe Ukrajiny v oblastiach obývaných etnickými rusmi, a to tak raketami z jednej, či z druhej strany. V konečnom dôsledku je diskutabilné hovoriť o aké historické pamiatky ide, keďže prevažne ide o kultúrne pamiatky Ruského cárskeho impéria, kedy Ukrajina ako taká neexistovala, ale bola jeho súčasťou. Jednoducho mierové riešenie, a problémy odpadnú.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „V súčasnej dobe požívajú 4 milióny zaregistrovaných Ukrajincov štatút dočasnej ochrany členských štátov EÚ. Pomoc ukrajinským utečencom by mala zo strany EÚ trvať dovtedy, dokedy to bude potrebné, vrátane času vyrovnávania sa s následkami vojny. Nesmieme pri tom zabúdať na integráciu ukrajinských detí do našich školských systémov, aby nezostali bez vzdelania a potrebnej socializácie v rámci komunity svojich rovesníkov.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Zima sa blíži a je pochopiteľné, že ľudia sa čoraz viac zaujímajú o to, koľko ich budú stáť energie. Pokiaľ je odpoveď členských štátov EÚ spoločná a rýchla, zvládneme čokoľvek – a ja verím, že rovnako to bude aj pri riešení zdražovania energií. Všetky iniciatívy prijaté na úrovni EÚ musia byť z férové voči obyvateľom, no taktiež plne zlučiteľné s cieľmi v oblasti ochrany klímy. Finančná pomoc musí ísť ruka v ruke s rozsiahlymi inováciami a investíciami do zelených alternatív, úspor energie a jej efektívneho využívania.“
