EuropskeNoviny.sk
Poslanci v rozprave s podpredsedom Komisie Schinasom požadovali väčšie ambície EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry.
Poslanci tvrdili, že nedávny incident v súvislosti s Nord Stream odhalil krehkosť infraštruktúry EÚ a zdôraznil nebezpečenstvo kybernetických útokov, pričom poukázali na prípady, ktoré mali vplyv na lodnú spoločnosť v Dánsku a na systém zdravotnej starostlivosti v Írsku. Podľa ich názoru EÚ potrebuje ambicióznejšie právne predpisy na zabezpečenie kritickej infraštruktúry, ktorá by mala ísť nad rámec návrhov, o ktorých sa už diskutuje (predpis o odolnosti kritickej infraštruktúry a nové pravidlá kybernetickej bezpečnosti).
Poslanci tiež požiadali o podrobnejšie informácie o balíku o obrane demokracie, o ktorom informovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie, a pýtali sa, ako by inštitúcie EÚ riešili prípady podozrienia zo špionáže. Niektorí rečníci poukázali na význam ochrany infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn, zatiaľ čo iní odkazovali na negatívny vplyv zahraničných vlád na dôležitú infraštruktúru a na to, ako by sa ich ochrana mala koordinovať s NATO.
Podpredseda Komisie Schinas uviedol, že éra naivity a neviny v Európe je už minulosťou a že právne predpisy, o ktorých sa rokuje, vybavia Európu bezprecedentnou úrovňou „ochrany“ pred hrozbami. Uznal tiež, že je stále potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie odolnosti, najmä proti hrozbám zo strany štátnych aktérov.
Pokiaľ ide o hybridné hrozby, Schinas obvinil autoritárske režimy z inštrumentalizácie ľudského utrpenia nasmerovaním migrácie na územie EÚ a pripomenul úsilie, ktoré EÚ vynaložila na reakciu. Zdôraznil tiež prácu Osobitného výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a potvrdil, že balík na obranu demokracie bude zahŕňať návrhy na boj proti dezinformáciám.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 vyvolalo obavy o bezpečnosť strategickej infraštruktúry v Európe. Všetky dostupné informácie totiž naznačujú, že nešlo o náhodu, ale naopak o úmyselný čin. Z hľadiska spôsobu poškodenia potrubia tak ide o bezprecedentnú udalosť. Z pohľadu Severoatlantickej aliancie existuje záväzok reagovať v prípade ohrozenia kritickej infraštruktúry jednotne a snažiť sa zabraňovať akýmkoľvek podobným hybridným hrozbám. V tejto súvislosti je dôležité poznať aj pripravované kroky zo strany Komisie.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Prešetrenie útoku na plynovod Nordstream 2 ukázalo na sabotáž. Čaká nás ťažká zima, ktorú spoločne zvládneme len vtedy, ak budeme chrániť našu kritickú infraštruktúru, akou sú aj plynovody. V Europarlamente sme preto dnes požiadali Komisiu, aby spresnila svoje plány nad rámec existujúcich pravidiel na silnejšiu ochranu infraštruktúry EÚ, aby sme sa mohli lepšie chrániť pred hybridnými útokmi Ruska na naše energetické zdroje a dodávky.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Nedávne poškodenia plynových potrubí Nord Stream 1 a NS 2 v plnej nahote odhalili nepripravenosť Európskej únie a jej členských štátov čeliť útokom na európsku energetickú infraštruktúru, čo je v čase vojny na Ukrajine veľmi poľutovaniahodné zistenie. Určite potrebujeme túto ochranu posilniť a to aj vykonaním tzv. stres testov, ako aj efektívnejším využívaním satelitného pozorovania. A pýtam sa tiež, na čo máme NATO, ak nie nato, aby nám pomáhalo s ochranou takejto infraštruktúry. Pri kritickej infraštruktúre je ale kľúčovou kybernetická bezpečnosť, keďže ako ukázali aj nedávne incidenty na Ukrajine, môže dochádzať k výpadkom na dodávkach elektriny, tepla alebo plynu. Najväčším rizikom sú výpadky nepretržitých výrob a fatálnym by mohlo byť je aj ohrozenie fungovania nemocníc alebo dopravy.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „V hybridnej vojne už žijeme, a nemôžeme podceňovať rozsah hrozby, ktorý hybridné útoky predstavujú pre fungovanie krajín EÚ, teda aj Slovenska. Či ide o možné útoky na energetickú sieť, bezpečnostné zložky alebo zdravotníctvo. Opäť platí, že najlepšie budeme pripravení, ak spojíme sily a vytvoríme spoločný európsky systém ochrany, ktorá musí byť obsiahla a zároveň dlhodobá. Napokon, spoločná ochrana je aj lacnejšia.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Toto je príklad oblasti, v ktorej platí, že Únia by mala byť koordinovaná, jednotná a razantná.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Poškodenie plynovodu Nord Stream je hrozbou, ktorú nemožno podceňovať. Európa musí byť ostražitá. Čo najskôr musí prijať opatrenia na posilnenie nielen ochrany kritickej infraštruktúry, ale i jej pripravenosti a akcieschopnosti v prípade podobných hrozieb, či útokov, vrátane kybernetických.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Aj bez poškodenia plynovodov Nord Stream 1 a 2 by sa Európska únia mala zamyslieť, po viac ako siedmych mesiacoch ruskej vojenskej agresie na európsku krajinu, nad maximalizáciou ochrany kritickej infraštruktúry. Súčasťou účinnej obrany EÚ musí byť aj odolnosť voči kybernetickým útokom. Potrebujeme hľadať nové riešenia na boj s hybridnými útokmi, ktorým by boli schopné odolať všetky členské štáty.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Chceme viac bezpečia pre všetkých, v celej Európe. Vzhľadom na úzku prepojenosť so štátmi EÚ je otázky bezpečnosti potrebné riešiť ako celoeurópsky problém. Musíme byť spoločne odolní voči teroristickým útokom, či iným hybridným reakciám, ohrozujúcim naše fungovanie. Zvýšenie spoločnej odolnosti v oblasti energetickej bezpečnosti je po výbuchoch na plynovode Nord Stream 2 priorita. Tieto incidenty ohrozujú všetkých, v záujme bezpečnosti musíme maximalizovať úsilie aby sme im predišli a chránili európsky priestor.“
