EuropskeNoviny.sk
Europarlament vyzýva všetky krajiny, aby ešte pred konferenciou COP27 zvýšili svoje klimatické ciele do roku 2030 s cieľom obmedziť globálne otepľovanie v súlade s Parížskou dohodou.
Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie, v ktorom načrtol svoje požiadavky na konferenciu OSN o zmene klímy (COP27), ktorá sa bude konať v Egypte 6. – 18. novembra. Poslanci sa domnievajú, že klimatická kríza a kríza biodiverzity patria k najdôležitejším výzvam, akým dnes ľudstvo čelí. Zároveň vyjadrili znepokojenie v súvislosti so závermi správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2021 o medzerách v oblasti emisií, v ktorej sa uvádza, že i napriek realizácii ambicióznejších národných klimatických cieľov do roku 2030 svet smeruje k nárastu teploty o 2,7° C. Táto hodnota je oveľa vyššia než ciele Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2° C a usilovať sa o obmedzenie na 1.5°C.
V uznesení sa uvádza, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine je transformácia globálneho energetického systému ešte naliehavejšia.Poslanci upozorňujú, že naliehavé opatrenia treba prijať ešte v tomto desaťročí. Zároveň poukazujú na to, že dlhodobé záväzky týkajúce sa klimatickej neutrálnosti nie sú jednoznačné a dostatočne transparentné.
Skupina G20 a EÚ musia zvýšiť svoje klimatické ciele do roku 2030
Poslanci zdôrazňujú, že EÚ zníži emisie skleníkových plynov o viac ako 55 %, ak prijme stanoviská Parlamentu k balíku EÚ „Fit for 55 in 2030″ a plánu RePowerEU. Poslanci vyzývajú EÚ a všetky krajiny G20, aby preukázali líderstvo a zaviazali sa k ambicióznejším cieľom znižovania emisií pred COP27. Krajiny by takisto mali náležite aktualizovať svoje vnútroštátne stanovené príspevky (NDC).
Prostriedky na financovanie klimatických opatrení pre rozvojové krajiny
Uznesenie pripomína, že EÚ je najväčším poskytovateľom prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Vyzýva tiež vyspelé krajiny, aby zabezpečili, že cieľ každoročne financovať klimatické opatrenia v rozvojových krajinách sumou vo výške 100 miliárd USD bude splnený a tieto prostriedky vyplácané už od roku 2022 a v priemere každoročne v období 2020 – 2025. Poslanci tiež zdôraznili pozíciu Parlamentu v súvislosti s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), podľa ktorej by EÚ mala finančne podporovať najmenej rozvinuté krajiny v úsilí o dekarbonizáciu ich ekonomík. Táto podpora by mala zodpovedať minimálne príjmom z predaja certifikátov CBAM.
Parlament víta vytvorenie tzv. glasgowského dialógu o stratách a škodách. Ten by sa mal zameriavať na poskytovanie finančnej podpory rozvojovým krajinám, jednoznačné uprednostňovanie grantov pred pôžičkami, ako aj na odvracanie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd súvisiacich s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy.
Súvislosti
Od 14. do 18. novembra sa na konferencii COP 27 zúčastní aj delegácia Parlamentu.
Parlament je spoluzákonodarcom, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti energetiky a klímy určené na realizáciu Parížskej dohody. Bez jeho súhlasu nemôže EÚ uzavrieť žiadnu medzinárodnú dohodu.
Parlament požaduje ambicióznejšie právne predpisy EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a 28. novembra 2019 vyhlásil klimatickú krízu. V júni 2021 Parlament prijal európsky klimatický predpis, ktorým sa politický záväzok EÚ z Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050 mení na povinnosť zaväzujúcu EÚ i členské štáty. V súčasnosti Parlament rokuje s členskými štátmi o balíku „Fit for 55 v roku 2030″, ktorý by mal EÚ umožniť dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa do roku 2030.
Európsky parlament vyzýva všetky krajiny, aby ešte pred konferenciou COP27 zvýšili svoje klimatické ciele do roku 2030 s cieľom obmedziť globálne otepľovanie v súlade s Parížskou dohodou.
Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie, v ktorom načrtol svoje požiadavky na konferenciu OSN o zmene klímy (COP27), ktorá sa bude konať v Egypte 6. – 18. novembra. Poslanci sa domnievajú, že klimatická kríza a kríza biodiverzity patria k najdôležitejším výzvam, akým dnes ľudstvo čelí. Zároveň vyjadrili znepokojenie v súvislosti so závermi správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2021 o medzerách v oblasti emisií, v ktorej sa uvádza, že i napriek realizácii ambicióznejších národných klimatických cieľov do roku 2030 svet smeruje k nárastu teploty o 2,7° C. Táto hodnota je oveľa vyššia než ciele Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2° C a usilovať sa o obmedzenie na 1.5°C.
V uznesení sa uvádza, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine je transformácia globálneho energetického systému ešte naliehavejšia.Poslanci upozorňujú, že naliehavé opatrenia treba prijať ešte v tomto desaťročí. Zároveň poukazujú na to, že dlhodobé záväzky týkajúce sa klimatickej neutrálnosti nie sú jednoznačné a dostatočne transparentné.
Skupina G20 a EÚ musia zvýšiť svoje klimatické ciele do roku 2030
Poslanci zdôrazňujú, že EÚ zníži emisie skleníkových plynov o viac ako 55 %, ak prijme stanoviská Parlamentu k balíku EÚ „Fit for 55 in 2030″ a plánu RePowerEU. Poslanci vyzývajú EÚ a všetky krajiny G20, aby preukázali líderstvo a zaviazali sa k ambicióznejším cieľom znižovania emisií pred COP27. Krajiny by takisto mali náležite aktualizovať svoje vnútroštátne stanovené príspevky (NDC).
Prostriedky na financovanie klimatických opatrení pre rozvojové krajiny
Uznesenie pripomína, že EÚ je najväčším poskytovateľom prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Vyzýva tiež vyspelé krajiny, aby zabezpečili, že cieľ každoročne financovať klimatické opatrenia v rozvojových krajinách sumou vo výške 100 miliárd USD bude splnený a tieto prostriedky vyplácané už od roku 2022 a v priemere každoročne v období 2020 – 2025. Poslanci tiež zdôraznili pozíciu Parlamentu v súvislosti s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), podľa ktorej by EÚ mala finančne podporovať najmenej rozvinuté krajiny v úsilí o dekarbonizáciu ich ekonomík. Táto podpora by mala zodpovedať minimálne príjmom z predaja certifikátov CBAM.
Parlament víta vytvorenie tzv. glasgowského dialógu o stratách a škodách. Ten by sa mal zameriavať na poskytovanie finančnej podpory rozvojovým krajinám, jednoznačné uprednostňovanie grantov pred pôžičkami, ako aj na odvracanie, minimalizáciu a riešenie strát a škôd súvisiacich s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy.
Súvislosti
Od 14. do 18. novembra sa na konferencii COP 27 zúčastní aj delegácia Parlamentu.
Parlament je spoluzákonodarcom, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti energetiky a klímy určené na realizáciu Parížskej dohody. Bez jeho súhlasu nemôže EÚ uzavrieť žiadnu medzinárodnú dohodu.
Parlament požaduje ambicióznejšie právne predpisy EÚ v oblasti klímy a biodiverzity a 28. novembra 2019 vyhlásil klimatickú krízu. V júni 2021 Parlament prijal európsky klimatický predpis, ktorým sa politický záväzok EÚ z Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050 mení na povinnosť zaväzujúcu EÚ i členské štáty. V súčasnosti Parlament rokuje s členskými štátmi o balíku „Fit for 55 v roku 2030″, ktorý by mal EÚ umožniť dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa do roku 2030.
