EuropskeNoviny.sk
Celosvetové líderstvo EÚ v investíciách do klimatických opatrení, ochrany biodiverzity, ale tiež revízia smerníc o priemyselných emisiách a ekodizajn udržateľných výrobkov. To boli najdôležitejšie témy zasadnutia Rady ministrov životného prostredia EÚ, ktorá sa skončila v Luxemburgu. Delegáciu Slovenskej republiky na rokovaniach viedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Klimatická agenda a riešenie problémov, spojených s adaptáciou, je zložitá otázka, ktorá nakoniec spojila lídrov EÚ. Rada ministrov životného prostredia EÚ v tejto súvislosti schválila po viacerých kolách rokovaní všeobecný mandát EÚ na zasadnutie 27. konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 27), ktorá sa uskutoční v novembri 2022 v egyptskom Šarm aš-Šajchu a tiež v rámci 15. konferencie Organizácie Spojených národov o biodiverzite (COP 15), ktorá sa bude konať v decembri 2022 v kanadskom Montreale.
„Ministri životného prostredia EÚ vyslali jasný signál. Únia vstupuje do rokovaní na pôde OSN so silným a ambicióznym mandátom, ktorý bude motivovať aj ostatné štáty k lepšej ochrane životného prostredia. Vyžadujeme veľa, ale sami ideme príkladom,” uviedol Michal Kiča
Dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 a podporiť zelenú transformáciu pomôžu jasné a férové pravidlá pre priemysel. Tieto pravidlá má zabezpečiť nová smernica o priemyselných emisiách. Podľa štátneho tajomníka Michala Kiču v EÚ je približne 50-tisíc veľkých priemyselných zariadení a podnikov s intenzívnym chovom hospodárskych zvierat, ktoré musia spĺňať prísne emisné podmienky a uplatňovať najlepšie dostupné techniky – tzv. BAT technológie. Pravidlá sa majú rozšíriť na ďalšie prevádzky, ktoré sa podieľajú na znečisťovaní životného prostredia produkciou skleníkových plynov, predovšetkým metánu, ale tiež amoniaku. Nová smernica zároveň podporí využívanie inovatívnych, prelomových technológií, zníži používanie toxických chemikálií v priemysle a poľnohospodárstve a rovnako zjednoduší udeľovanie povolení pre poľnohospodárske podniky.
Ľudstvo potrebuje šetriť prírodné zdroje a znižovať spotrebu. Témou rokovania bola preto nová smernica o ekodizajne, ktorá má zabezpečiť viac environmentálne udržateľnejších výrobkov. Dôležitá je nielen energetická efektívnosť, ale aj vyššia trvanlivosť a opraviteľnosť výrobkov, nižšia uhlíková a environmentálna stopa, a tiež vyšší podiel recyklovaných materiálov.
EK plánuje v tejto súvislosti zaviesť tzv. digitálny pas výrobkov. Obsahovať bude informácie o environmentálnej udržateľnosti výrobkov. „Spotrebitelia získajú kľúčové informácie, ktoré im pomôžu rozhodovať sa pri kúpe ekologických výrobkov. Vo verejnej správe pas výrobku umožní efektívnejšie vykonávanie kontrol a opodstatnenosti nákupov,“ dodal Kiča.
Štátny tajomník Kiča absolvoval aj bilaterálne stretnutia s írskym ministrom životného prostredia, klímy, komunikácií a dopravy Eamonon Ryanom, Svenom Giegoldom, štátnym tajomníkom nemeckého federálneho ministerstva hospodárskych záležitostí a klimatickej akcie, Ramintou Radavičienè, viceministerkou životného prostredia Litvy, ako aj Terhi Lehtonen, štátnou tajomníčkou fínskeho ministerstva životného prostredia. Zamerali sa na prehĺbenie spolupráce v boji s energetickou a klimatickou krízou, systém obchodovania s emisnými kvótami, ako aj zálohovanie plastových obalov.
