Takáto je príroda v okolí jazera Wolfgangsee. Photo: unsplash

Zelená dohoda: EK navrhuje pravidlá pre čistejšie ovzdušie a čistejšiu vodu


Komisia navrhla prísnejšie pravidlá týkajúce sa znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, v povrchových a podzemných vodách a čistenia komunálnych odpadových vôd. Čisté ovzdušie a voda sú nevyhnutné pre zdravie ľudí a ekosystémov. Len v dôsledku samotného znečistenia ovzdušia každý rok predčasne zomrie takmer 300 000 Európanov.

Navrhovanými novými pravidlami sa počet úmrtí zapríčinených hlavnou znečisťujúcou látkou PM2.5 nad úrovňami stanovenými v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie zníži v priebehu desiatich rokov o viac ako 75 %. Všetky nové pravidlá poskytujú jasnú návratnosť investícií v oblasti ovzdušia a vody, a to vďaka prínosom v oblasti zdravia, úspor energie, výroby potravín, priemyslu a biodiverzity. Na základe ponaučení, ktoré vyplývajú zo súčasných právnych predpisov, Komisia navrhuje sprísniť povolené úrovne znečisťujúcich látok a zlepšiť ich uplatňovanie, aby sa ciele znižovania znečistenia v praxi častejšie dosahovali. Dnešné návrhy sú kľúčovým pokrokom, pokiaľ ide o ambíciu „nulového znečistenia“ stanovenú v Európskej zelenej dohode, ktorou je dosiahnuť do roku 2050, aby bolo životné prostredie bez škodlivého znečistenia. Reaguje sa nimi aj na osobitné požiadavky, ktoré boli vznesené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

Výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Naše zdravie závisí od nášho životného prostredia. Nezdravé životné prostredie má priame a nákladné dôsledky pre naše zdravie. Každý rok predčasne zomierajú státisíce Európanov a mnohí ďalší majú choroby srdca a pľúc alebo rakovinou spôsobenou znečistením. Čím dlhšie čakáme na to, aby sme podnikli kroky na zníženie tohto znečistenia, tým vyššie sú náklady pre spoločnosť. Chceme, aby naše životné prostredie bolo do roku 2050 bez škodlivých znečisťujúcich látok. To znamená, že musíme zintenzívniť opatrenia, a to teraz. Naše návrhy na ďalšie zníženie znečistenia vody a ovzdušia sú kľúčové na riešenie tohto problému.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius dodal: „Kvalita vzduchu, ktorý dýchame, a vody, ktorú používame, má zásadný význam pre naše životy a budúcnosť našich spoločností. Znečistený vzduch a znečistená voda poškodzujú naše zdravie, naše hospodárstvo a životné prostredie a najviac na to doplácajú zraniteľné osoby. Je preto našou povinnosťou zabezpečiť čistý vzduch a čistú vodu tak pre nás, ako aj pre budúce generácie. Náklady, ktoré vzniknú v dôsledku nečinnosti, sú oveľa vyššie ako náklady na prevenciu. Preto Komisia teraz koná, aby zabezpečila koordinované opatrenia v rámci celej Únie s cieľom lepšie bojovať proti znečisťovaniu pri zdroji – na miestnej a cezhraničnej úrovni.“

Čistejšie okolité ovzdušie do roku 2030, nulové znečistenie do roku 2050

Navrhovanou revíziou smerníc o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovia dočasné normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia do roku 2030, ktoré budú užšie zosúladené s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom sa určí, akým smerom sa má EÚ uberať, aby sa dosiahol cieľ nulového znečistenie ovzdušia najneskôr do roku 2050 v súčinnosti s úsilím o klimatickú neutralitu. Na tento účel navrhujeme pravidelne preskúmavať normy kvality ovzdušia s cieľom prehodnotiť ich v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi a spoločenským a technologickým vývojom. Navrhuje sa znížiť ročnú limitnú hodnotu pre hlavnú znečisťujúcu látku – jemné tuhé častice (PM2.5) – o viac ako polovicu.

Revíziou sa zabezpečí, aby ľudia, ktorí trpia zdravotnými ťažkosťami spôsobenými znečistením ovzdušia, mali v prípade, že boli porušené pravidlá EÚ v oblasti kvality ovzdušia, právo na odškodnenie. Budú mať tiež právo, aby ich zastupovala mimovládna organizácia prostredníctvom kolektívnych žalôb o náhradu škody. Návrh takisto prinesie väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, účinné sankcie a lepšie informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia. Nové právne predpisy poskytnú miestnym orgánom lepšiu podporu, keďže sa nimi posilnia ustanovenia o monitorovaní a modelovaní kvality ovzdušia a vylepšia plány kvality ovzdušia.

Dnešné návrhy ponechávajú na vnútroštátnych a miestnych orgánoch, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré prijmú na splnenie noriem. Prínosné budú aj existujúce a nové politiky EÚ v oblasti životného prostredia, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a inovácií a v iných oblastiach, ako sa podrobne uvádza v informačnom prehľade.

Dnešný návrh pomôže do roku 2030 dosiahnuť výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v Európe, čo odhadom povedie k hrubým ročným prínosom vo výške 42 miliárd EUR až 121 miliárd EUR v roku 2030. pričom náklady budú nižšie ako 6 miliárd EUR ročne.

(Usmernenia WHO: <5 µg/m³, ročne Návrh do roku 2030: <10 µg/m³; súčasná smernica: <25 µg/m³)[i]

Znečistenie ovzdušia je najväčšou environmentálnou hrozbou pre zdravie a hlavnou príčinou chronických chorôb vrátane mŕtvice, rakoviny a cukrovky. Všetci ľudia v Európe sú tomuto znečisteniu vystavení, ktoré neúmerne postihuje citlivé a zraniteľné sociálne skupiny. Znečistený vzduch poškodzuje aj životné prostredie a spôsobuje zvyšovanie obsahu kyselín (acidifikáciu), obohacovanie vody živinami (eutrofizáciu) a škody na lesoch, ekosystémoch a plodinách.

Viac..  COP27: EÚ a Egypt posilnili spoluprácu pri prechode na čisté energie

Lepšie a nákladovo efektívnejšie čistenie komunálnych odpadových vôd

Vďaka revidovanej smernici o čistení komunálnych odpadových vôd budú Európania mať čistejšie rieky, jazerá, podzemné vody a moria a zároveň sa zvýši nákladová efektívnosť čistenia odpadových vôd. V záujem čo najlepšieho využitia odpadovej vody sa navrhuje zamerať sa na energetickú neutralitu odvetvia do roku 2040 a zlepšiť kvalitu kalu, aby sa vo väčšej miere umožnilo opätovne využívanie, čím by sa prispelo k obehovejšiemu hospodárstvu.

Viacerými zlepšeniami sa podporí ochrana zdravia a životného prostredia. Patrí medzi ne povinnosť zhodnocovať živiny z odpadových vôd, nové normy pre mikropolutanty a nové požiadavky na monitorovanie mikroplastov. Povinnosti čistenia vody sa rozšíria na menšie obce s 1 000 obyvateľmi (v súčasnosti sa povinnosť týka obcí s 2 000 a viac obyvateľmi). Na pomoc pri zvládaní silných dažďov, ktoré sú v dôsledku zmeny klímy stále častejšie, je potrebné vypracovať integrované plány hospodárenia s vodou vo väčších mestách. Komisia napokon na základe skúseností s ochorením COVID-19 navrhuje systematicky monitorovať odpadovú vodu na prítomnosť viacerých vírusov, medzi ktoré patrí CoV-SARS-19, a na stopy po antimikrobiálnej rezistencii.

Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby zabezpečili prístup k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Keďže 92 % toxických mikropolutantov, ktoré sa našli v odpadových vodách EÚ, pochádza z liekov a kozmetiky, v rámci nového systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa od výrobcov bude vyžadovať, aby zaplatili náklady na ich odstránenie. Je to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zároveň sa tým podnieti výskum a inovácie v oblasti výrobkov bez toxických látok, ako aj spravodlivejšie financovanie čistenia odpadových vôd.

Odvetvie odpadových vôd má značný nevyužitý potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad z bioplynu.  Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby sledovali priemyselné znečistenie pri zdroji s cieľom zvýšiť možnosti opätovného použitia kalov a vyčistených odpadových vôd a tým zabránili strate zdrojov. Pravidlá zhodnocovania fosforu z kalu podporia jeho používanie na výrobu hnojív, čo bude prínosom pre výrobu potravín.

Odhaduje sa, že tieto zmeny zvýšia náklady o 3,8 % (na 3,8 miliardy EUR ročne v roku 2040) a budú znamenať prínos vo výške viac než 6,6 miliardy EUR ročne s pozitívnym pomerom nákladov a prínosov v každom členskom štáte.

Ochrana povrchových a podzemných vôd pred novými znečisťujúcimi látkami

Na základe aktuálnych vedeckých dôkazov Komisia navrhuje aktualizovať zoznamy látok znečisťujúcich vodu, ktoré sa majú prísnejšie kontrolovať v povrchových a podzemných vodách.

Do zoznamov sa doplní 25 látok s dobre zdokumentovanými problematickými účinkami na prírodu a ľudské zdravie. Medzi ne patria:

  • látky PFAS, veľká skupina „večných chemikálií“, ktoré sa používajú okrem iného v kuchynskom riade, oblečení a nábytku, hasiacej pene a vo výrobkoch osobnej hygieny;
  • celý rad pesticídov a produktov rozkladu pesticídov, ako je glyfozát;
  • bisfenol A, zmäkčovadlo a zložka plastových obalov
  • niektoré lieky používané ako lieky proti bolesti a protizápalové lieky, ako aj antibiotiká.

Látky a normy, ktoré sa na ne vzťahujú, boli vybrané v rámci transparentného a vedecky podloženého procesu.

V nadväznosti na rôzne udalosti, ako je hromadný úhyn rýb v rieke Odra, Komisia navrhuje zaviesť povinné varovania pre oblasť povodia po prúde rieky po incidentoch. Ďalej sa navrhujú zlepšenia v oblasti monitorovania, podávania správ a jednoduchších budúcich aktualizácií zoznamu s cieľom držať krok s vedeckými poznatkami.

V nových pravidlách sa uznávajú kumulatívne alebo kombinované účinky zmesí, čím sa rozširuje súčasné zameranie, ktoré sa zameriava výlučne na jednotlivé látky.

Okrem toho sa budú aktualizovať (väčšinou sprísnené) normy pre 16 znečisťujúcich látok, na ktoré sa už pravidlá vzťahujú, vrátane ťažkých kovov a priemyselných chemikálií, a vyradia sa štyri znečisťujúce látky, ktoré už nie sú hrozbou pre celú EÚ.

Ďalšie kroky

Návrhy teraz posúdia Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu. Po ich prijatí nadobudnú účinnosť postupne, pričom sú na roky 2030, 2040 a 2050 stanovené rôzne ciele, čím sa priemyslu a orgánom poskytne čas prispôsobiť sa a prípadne uskutočniť potrebné investície. 

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

rada

Rada schválila pravidlá boja proti zahraničným subvenciám narúšajúcim hospodársku súťaž

Rada Európskej únie s konečnou platnosťou schválila nariadenie o zahraničných subvenciách. Nariadenie sa venuje narušeniam …