EuropskeNoviny.sk
Keď som písala ten list arcibiskupovi Oroschovi, nemyslela som si, že osloví toľkých z vás – mladých aj starých, ateistov aj katolíkov, všetkých, ktorých nahnevalo, že cirkevný hodnostár súdi obete namiesto páchateľa.
Ale tá reakcia, ktorá ma úplne dostala, dojala k slzám, ale aj k spravodlivému hnevu, mi prišla dnes ráno od mamy Juraja Vankuliča.
“Dobrý deň, prepáčte že som si dovolila vás osloviť. Volám sa Dana a som mama Juraja Vankuliča ktorý bol zavraždený na Zámockej ulici. Chcem sa poďakovať za váš status. Som zúfalá, nahnevaná, zlomená matka.
Akým právom môže niekto postaviť obete vraždy do pozície vinníkov?
Ste matka a určite mi rozumiete.
Prečo neodsudzujú vraha? Len preto že bol hetero? Môj syn bol úžasný človek, nikdy v živote nikomu neublížil. A len preto že bol iný, tak je zrazu chorý, uchyl a neperspektivny? To som sa dočítala v komentároch. Prosím vás, čo mám robiť s tou neprávosťou a bolesťou? Ďakujem, a prepáčte že som vás oslovila.”
Mňa to úplne dostalo. Aj vás? Viete si predstaviť, čím táto matka prechádza? Čím prechádza Dana? Zavraždili jej z nenávisti syna a namiesto toho, aby mohla v pokoji a v mieri smútiť, musí čeliť hejtu, ktorým ľudia urážajú jej syna ešte aj po smrti. Žiadna úcta, žiadna pieta, žiadne pochopenie, žiadne odsúdenie vraha, žiadna podpora užialenej matky, len nenávistné komentáre.
Zlo je veľmi hlasné, veľmi kruté a počuť ho odvšadiaľ.
Prosím vás, vy čo to teraz čítate, vy, ktorí máte veľké srdcia a chápavé mysle, prosím vás, pošlite Dane, mame Juraja, odkaz. Pošlite jej pár milých slov. Nech cíti našu podporu, nech vie, že sme s ňou a s Jurajom, nech cíti dobro, aby mala energiu ísť ďalej.
A vy, ktorí budete mať tú odvahu napísať sem čokoľvek nenávistné, čokoľvek urážajúce, znevažujúce, budete vymazaní, ale nie zabudnutí. Vaše komentáre budem jeden za druhým posúvať orgánom činným v trestnom konaní. Verím, že ste pochopili, že tu nemáte žiadne miesto.
Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa /RE/.
