EuropskeNoviny.sk
Europarlament vo štvrtok podporil zahrnutie opatrení REPowerEU do národných plánov obnovy. Cieľom tohto kroku je zvýšiť nezávislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu EÚ.
Krajiny EÚ, ktoré predložia zmenený plán obnovy a odolnosti alebo ho doplnia po nadobudnutí účinnosti navrhovaného nariadenia, by doň mali povinne zahrnúť opatrenia na úsporu energie, výrobu čistej energie a diverzifikáciu dodávok energie, ako to predpokladá plán REPowerEU. Vyplýva to z textu, ktorý vo štvrtok v Bruseli schválil pomerom hlasov 471 (za): 90 (proti): 53 (zdržalo sa hlasovania) Európsky parlament.
Zvýšenie nezávislosti a boj proti energetickej chudobe
Poslanci zmenili pôvodný návrh Komisie tak, aby nové kapitoly REPowerEU obsahovali opatrenia na zníženie energetickej zraniteľnosti v EÚ. Nové pravidlá by sa vzťahovali na opatrenia od 1. februára 2022. Opatrenia zahrnuté v kapitolách RePowerEU by mali uprednostňovať investície zamerané na riešenie energetickej chudoby pre zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky.
Financovanie
Poslanci chcú, aby dodatočných 20 miliárd EUR v grantoch, ktoré navrhuje Európska komisia, pochádzalo z predchádzajúcej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ namiesto využívania kvót z trhovej stabilizačnej rezervy EÚ. Presadzujú tiež, aby Komisia identifikovala ďalšie finančné zdroje na doplnenie financovania opatrení REPowerEU, a to aj tým, že umožní flexibilné využívanie nevyčerpaných finančných prostriedkov, a to najmä z rozpočtového cyklu 2014 – 2020.
Tieto dodatočné granty by sa rozdelili medzi členské štáty s prihliadnutím na mieru ich energetickej závislosti, zvýšenie nákladov domácností na energie a podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.
Členské štáty by mali pri implementácii nových opatrení brať do úvahy vstupy od regionálnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov.
Cezhraničné opatrenia a klíma
Poslanci vyzvali krajiny EÚ, aby zabezpečili, že aspoň 35% ich výdavkov v rámci kapitol REPowerEU bude vyčlenených na opatrenia, ktoré majú rozmer alebo účinok pre viacero krajín. Platiť by to malo aj v prípadoch, že tieto opatrenia zrealizuje jedna krajina EÚ. Komisia by však v prípade osobitných okolností mohla rozhodnúť o udelení výnimky.
Zákonodarcovia sa tiež zhodli, že pokiaľ nebudú splnené určité špecifické podmienky, na opatrenia v rámci kapitol REPowerEU, ktoré budú v platnosti do 31. decembra 2024, by sa by sa mala vzťahovať zásada „nespôsobiť významnú škodu“.
Vyhlásenia spravodajcov
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola vyhlásila: „Dnešné hlasovanie ukazuje, že sme pripravení využiť každé jedno euro z našich spoločných prostriedkov EÚ na pomoc členským štátom vysporiadať sa s energetickou krízou.“
Spravodajca Siegfried Mureşan (EPP, RO) uviedol: „Účty za energie prudko vzrástli, čo nesmierne poškodzuje väčšinu zraniteľných občanov a podnikov. Naša energetická nezávislosť a bezpečnosť sú prvoradé v snahe prekonať túto krízu. Plán REPowerEU nám pomôže tento cieľ dosiahnuť. Pozícia Parlamentu je jasná: chceme skoncovať so závislosťou na ruských fosílnych palivách a investovať do obnoviteľných a čistých zdrojov energie. Toto je tiež dôvod, pre ktorý Parlament presadzuje projekty so skutočnou pridanou hodnotou EÚ, napríklad cezhraničné projekty.“
Spravodajkyňa Eider Gardiazabal Rubial (S&D, ES) povedala: „Prostriedkami z [plánu obnovy] NextGenerationEU sme vyslali jasný signál podpory občanov po pandémii. Keď sme si však mysleli, že z najhoršieho sme vonku, Putin napadol Ukrajinu a spôsobil geopolitickú, humanitárnu, potravinovú, energetickú a inflačnú krízu, na ktorú sme museli zareagovať prostredníctvom iných nástrojov. Jedným z nich je REPowerEU. Naše uznesenie vylepšilo návrh Komisie posilnením boja proti energetickej chudobe a podporou najzraniteľnejších domácností, zvýšením úlohy lokálnych orgánov, zintenzívnením cezhraničnej spolupráce a posilnením tzv. zásady nespôsobenia významnej škody s cieľom chrániť životné prostredie.“
Spravodajca Dragoș Pîslaru (RE, RO) dodal: „Dnes našim občanom prinášame nástroje, ktoré im pomôžu zvládnuť túto zimu, projekty, ktoré znížia našu závislosť na ruských fosílnych palivách. Investujeme do nášho svetadiela, aby bol pre budúce generácie udržateľnejší a ekologickejší. Na základe princípu solidarity sme pred dvoma rokmi ustanovili mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Teraz toto úsilie dopĺňame [plánom] REPowerEU, vďaka ktorému budú môcť vlády vylepšiť svoje plány obnovy investovaním do vyššej energetickej efektívnosti, do boja proti energetickej chudobe a do zdrojov zelenej energie.“
Ďalší postup
Hlasovanie v pléne predstavuje mandát na rokovania Európskeho parlamentu so zástupcami vlád členských štátov v Rade (ministrov) EÚ.
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Podporím, aby členské krajiny dostali financie vopred na urýchlenie premeny svojej energetiky z fosílnej na zelenú. Financie by mali pochádzať z dvoch zdrojov – jednak z fondu REPowerEU a tiež z nevyužitého fondu obnovy a odolnosti. Umožní nám to zbaviť sa ešte rýchlejšie energetickej závislosti na Rusku, zvýšiť našu energetickú bezpečnosť a vybudovať vlastnú zelenú energetickú infraštruktúru. Dúfam, že Slovensko tieto zdroje v budúcnosti naplno využije.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Zahrnutie programu Repower do národných plánov obnovy umožní Slovensku a ďalším členským štátom čerpať ešte viac európskych peňazí na projekty spojené so zvyšovaním bezpečnosti ich energetických dodávok a podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe energie. Aj keď v perspektíve piatich až desiatich rokov to isto prispeje k nižšej závislosti na dovoze fosílnych palív nielen z Ruska, ale aj vo všeobecnosti, Slovensku a jeho ekonomike to veľmi nepomôže v budúcom roku, ktorý ale pre prežitie desiatok podnikov z oblasti priemyslu, energetiky a dopravy bude rozhodujúci. Podľa odborníkov bude Európe budúci rok chýbať okolo 30 miliárd kubických metrov ruského plynu a nahradiť tento deficit iba vďaka opatreniam z programu Repower zameraním sa na rozvoj obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej účinnosti pre rok 2023 určite nepostačí. Krátkodobým riešením, ktoré nám umožní prežiť by bola okamžitá podpora ťažby zemného plynu, ropy a produkcie biometánu a najmä materiálov potrebných na vlastnú výrobu solárnych panelov, veterných turbín a autobatérií.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Začlenenie energetických opatrení do národných plánov obnovy bude znamenať väčšiu podporu pre zelené energie a rozvoj energetickej efektivity, ide teda o pomoc ľuďom a firmám ušetriť. V konečnom dôsledku to bude dobré pre planétu a klímu a pomôže nám zbaviť sa závislosti od dovozov fosílnych palív z Ruska. Pevne verím, že vláda sa chopí príležitosti a zodpovedne investuje do opatrení, ktoré pomôžu ľuďom teraz, no zároveň nám pomôžu predísť tomu, aby sa energetická kríza opakovala o rok. Potrebujeme napríklad zvýšiť podporu pre domácnosti na zateplenie. Navrhujem, aby ľudia, ktorí sú ohrozené energetickou chudobou, mali nárok na 100% príspevok na zateplenie.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Napriek tomu, že návrh má svoje problémy, napríklad uprednostňovanie podpory pre malé podniky a mikropodniky, aj keď by tentoraz podpora stredných a veľkých mohla byť efektívnejšia pre splnenia cieľa zníženia závislosti od ruských energií a zrýchlenie zelenej tranzície, zaň zahlasujem. Základnou myšlienkou je to, čo dlhodobo podporujem – presun zdrojov z digitalizácie a rôznych existujúcich európskych fondov na riešenia energetickej krízy, u ktorých je pravdepodobnosť dosiahnutia výsledkov vyššia.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Európa sa potrebuje čo najskôr zbaviť svojej energetickej závislosti, a to nielen na Rusku. Riešenie zanedbanej energetickej bezpečnosti Únie je dnes kľúčové, a preto je podpora investícií do tejto oblasti nevyhnutná. Vítam, že aj tento návrh otvára možnosť využitia neminutých európskych fondov pre riešenie energetickej krízy a zvyšovanie našej odolnosti, na čo už dlhodobo poukazujem.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „EÚ poskytne Slovensku ďalšiu finančnú pomoc zhruba vo výške 380 miliónov eur na zvýšenie energetickej nezávislosti od ruských fosílnych palív a urýchlenie nášho prechodu na čistú energiu. V tejto súvislosti sa bude musieť aktualizovať národný Plán obnovy. Je v našom záujme, aby tento proces prebehol čo najskôr.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „70 rokov trvajúce bezproblémové dodávky plynu z Ruskej federácie boli pod názvom Družba. Stotožňujem sa s navrhovanými opatreniami, že je potrebné zvýšiť dodávky zemného plynu z USA, Kanady, Nórska, Azerbajdžanu, Egypta, Izraela, Alžírska, Kataru, a ešte zo Sub-Saharskej Afriky ako sú Nigéria, Senegal a Angola, avšak bolo by ich tiež potrebné nazvať akýmsi pomenovaním napr. Nová Družba – New Friendship Forever.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Bezprecedentná a ničím nevyprovokovaná ruská agresia voči Ukrajine nám ukázala, že energetická bezpečnosť Únie zďaleka nie je na požadovanej úrovni. Preto je tento návrh, ktorý má za cieľ posilniť našu schopnosť podporovať reformy a investície zamerané na diverzifikáciu dodávok energie vrátane fosílnych palív, a tým posilniť aj strategickú autonómiu Únie súbežne s otvoreným hospodárstvom, nesmierne dôležitý.“
