Ursula von der Leyen na COP27. PHOTO: © European Union 2022

EÚ odsúhlasila kompromis z konferencie COP27 zachovať Parížsku dohodu a chrániť najohrozenejších

Európska komisia na konferencii COP27 OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v egyptskom Šarm aš-Šajchu a skončila v nedeľu ráno, preukázala ambície i pružnosť v snahe zachovať na dosah cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Po týždni náročných rokovaní pomohlo silné a jednotné európske úsilie zabezpečiť ťažko vybojovanú zhodu zachovať ciele Parížskej dohody. Okrem toho snaha EÚ spájať strany takisto pomohla zaviesť nové vyvážené úpravy finančnej podpory so širšou darcovskou základňou. Finančné prostriedky majú pomôcť zraniteľným komunitám čeliť stratám a škodám spôsobeným zmenou klímy.

Pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, strany sa dohodli, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje rýchle, podstatné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov: do roku 2030 ich treba znížiť o 43 % v porovnaní s úrovňou v roku 2019. Zároveň uznali, že na to potrebujeme v tomto kritickom desaťročí urýchlene konať. Potvrdili aj výzvu z glasgowského klimatického paktu aktualizovať podľa potreby vnútroštátne stanovené príspevky tak, aby sa do roku 2023 zosúladili s teplotným cieľom Parížskej dohody. Okrem toho má pracovný program zmierňovania zmeny klímy zostavený podľa glasgowského klimatického paktu slúžiť zmluvným stranám na to, aby svoje ciele a opatrenia sústredili na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti.

Pokiaľ ide o straty a škody, strany sa rozhodli zaviesť novú úpravu finančnej podpory určenej rozvojovým krajinám, ktoré sú mimoriadne ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Zahŕňa to aj nový fond na kompenzáciu strát a škôd. Vytvorí ho nadnárodný výbor, ktorý sa takisto bude zaoberať otázkou, ako rozšíriť zdroje financovania.

Realizácia záverov konferencie

Dnešné konečné výsledky konferencie COP27 dopĺňajú mnohé dvojstranné a multilaterálne dohody, ktoré Komisia za posledné dva týždne dosiahla. Predsedníčka Komisie von der Leyenová sa zúčastnila na samite lídrov na začiatku konferencie COP27 a podpísala partnerstvá s Kazachstanom o surovinách, batériách a obnoviteľnom vodíku a s Namíbiou o udržateľných surovinách a obnoviteľnom vodíku. Spolu s egyptským prezidentom As-Sísím tiež oznámila strategické partnerstvo v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré podpísali výkonný podpredseda Timmermans a komisárka Kadri Simsonová. Predsedníčka von der Leyenová takisto odštartovala partnerstvá v oblasti lesného hospodárstva a klímy s Kongom, Guyanou, Mongolskom, Zambiou a Ugandou. Význam prírody pre klimatickú krízu a krízu biodiverzity, ktoré navzájom súvisia, bude aj stredobodom plánovanej konferencie COP15 o biodiverzite, ktorá sa uskutoční v decembri v kanadskom Montreale.

Výkonný podpredseda Komisie Timmermans na podujatí venovanom hodnoteniu stavu globálneho záväzku o metáne, ktorý pred rokom naštartovali EÚ a Spojené štáty, uvítal rastúcu podporu, ktorá sa iniciatíve dostáva – medzičasom sa k nej hlási už vyše 150 krajín. Takisto oznámil novú iniciatívu Tímu Európa: poskytnúť vyše 1 miliardy eur na pomoc Afrike s prispôsobovaním sa zmene klímy. EÚ počas konferencie COP27 takisto uvítala a schválila juhoafrický investičný plán spravodlivej energetickej transformácie. Ďalej na konferencii G20 na Bali podpísala nové Partnerstvo s Indonéziou v oblasti spravodlivej energetickej transformácie.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová k výsledkom konferencie COP27 vyhlásila: „Svet na konferencii COP27 potvrdil, že neodstúpi od Parížskej dohody a spravil dôležitý krok smerom ku klimatickej spravodlivosti. Z vedeckých poznatkov však jednoznačne vyplýva, že musíme urobiť o mnoho viac, ak chceme zachovať život na našej planéte. Rovnako zrejmé je, že EÚ v Šarm aš-Šajchu zohrala kľúčovú úlohu a nemieni poľaviť vo svojich opatreniach v oblasti klímy doma i vo svete. Ďakujem výkonnému podpredsedovi Timmermansovi a nášmu rokovaciemu tímu za ich prácu vo dne v noci v snahe dosiahnuť prelom v náročných rokovaniach a predísť stroskotaniu procesu v rámci UNFCCC, ktorý zostáva naďalej mimoriadne dôležitý. Nášmu rokovaciemu tímu sa podarilo vybudovať dôveru s partnermi na celom svete, pretože zostal neochvejný v otázke zmierňovania zmeny klímy a pružný v otázke financovania strát a škôd spôsobených zmenou klímy.“

Súvislosti

Viac..  Prvá stratégia obranného priemyslu a nový program na posilnenie bezpečnosti Európy

Komisia v priebehu konferencie usporiadala v pavilóne EÚ v Šarm ach-Šajchu a online vyše 125 sprievodných podujatí venovaných otázkam ako ochrana biodiverzity a obnova prírody, energetická bezpečnosť a zelená transformácia, udržateľné financovanie, potravinová bezpečnosť a zabezpečenie zásobovania vodou či výskum a inovácie. K týmto podujatiam patril aj zanietený dialóg výkonného podpredsedu Komisie Timmermansa so zástupcami mládeže z celého sveta.

V rámci Parížskej dohody dosiahnutej v roku 2015 sa 194 krajín dohodlo, že predložia vnútroštátne stanovené príspevky, ktoré predstavujú ich individuálne ciele zníženia emisií. Spoločne by tieto príspevky mali prispieť k udržaniu priemerného globálneho oteplenia pod 2 °C a čo najbližšie k hodnote 1,5 °C do konca tohto storočia. Správy Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy z roku 2022 varovali, že svet dosiahne oteplenie o 1,5 ºC v dvoch nasledujúcich desaťročiach a že ekologickej katastrofe zabránia len drastické obmedzenia emisií oxidu uhličitého. Takýto nárast teploty by mal mimoriadne škodlivé účinky, ktoré by predstavovali existenciálnu hrozbu.

Európska únia je svetovým lídrom v klimatických opatreniach. Od roku 1990 svoje emisie skleníkových plynov znížila o vyše štvrtinu, pričom jej ekonomika zároveň narástla o viac ako 60 %. Vďaka Európskej zelenej dohode, ktorú predstavila v decembri 2019, ďalej zvýšila svoje ambície v oblasti klímy: zaviazala sa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento cieľ sa stal právne záväzným po prijatí a nadobudnutí účinnosti európskeho klimatického predpisu v júli 2021. V ňom sa stanovuje aj priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 55 %. EÚ túto cieľovú hodnotu na rok 2030 oznámila UNFCCC v decembri 2020 ako svoj vnútroštátne stanovený príspevok v rámci Parížskej dohody. V roku 2021 EÚ predstavila balík návrhov, ktorými chce formovať svoju politiku v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby sa do roku 2030 dosiahlo aspoň 55 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov. EÚ svoj vnútroštátne stanovený príspevok aktualizuje náležitým spôsobom a čo najskôr po prijatí všetkých týchto návrhov.

Financovanie klimatických opatrení má zásadný význam pre podporu zraniteľných komunít, aby sa mohli chrániť pred následkami zmeny klímy a podporovať udržateľný hospodársky rast. Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že v rokoch 2020 až 2025 zmobilizujú každý rok celkovo 100 miliárd dolárov na medzinárodné financovanie klimatických opatrení, aby pomohli najzraniteľnejším krajinám, a najmä malým ostrovným štátom v ich úsilí o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. EÚ je najväčším prispievateľom a poskytuje približne štvrtinu cieľovej sumy.

O mam

Odporúčame pozrieť

klima, globalne oteplovanie

COP 27: Európska komisia chce obmedziť globálne otepľovanie na 1,5°C

Európska komisia (EK) vyzve na 27. konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o zmene klímy (COP27), …

Consent choices