EuropskeNoviny.sk
Označiť Rusko za štát sponzorujúci terorizmus v rezolúcii Európskeho parlamentu nie je krokom, ktorý pomôže ukrajinskému ľudu ľahšie znášať útrapy krvavej vojny a nijako nepriblíži ukončenie krviprelievania spôsobeného ruskou vojnou na Ukrajine.
Rezolúcia, ktorú dnes v Štrasburgu schválil europarlament, a proti ktorej som ja hlasoval, nemá ani žiadne medzinárodno-právne dôsledky vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom. Som presvedčený, že to nie je ani dobrý spôsob ako priviesť Kremeľ k zodpovednosti za zločiny napáchané v rámci tejto vojny. Tie mimochodom treba starostlivo vyšetriť a vinných za ne súdiť, rovnako ako treba vyšetriť aj podozrenia zo zločinov, ktorých sa zasa aj podľa mienkotvorných západných médií mohli dopustiť ukrajinské vojenské sily.
Osobne som ihneď vo februári odsúdil túto ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadril rôznym spôsobom solidaritu s ukrajinským ľuďom. Podporil som aj rezolúciu vyzývajúcu na okamžité zastavenie vojenskej agresie a vyslovil som sa za rokovania o diplomatickom urovnaní tejto devastačnej vojny.
Ale prijatie takejto rezolúcie označujúcej Rusko za štát sponzorujúci terorizmus posiela v tomto čase negatívny signál, že s Rusmi netreba o ničom rokovať. Jej autori sú presvedčení, že túto vojnu môže a musí vyhrať Ukrajina iba na bojisku. Lenže podľa dôveryhodných amerických vojenských expertov, ani jedna zo strán nedokáže v krátkej budúcnosti dosiahnúť rozhodujúce víťazstvo. Koľko tisícov obetí ešte treba priniesť, aby začalo byť každému jasné, že je lepšie vojnu ukončiť za rokovacím stolom ako na fronte?
A tak tento krok môže byť naozaj kontraproduktívny v akejkoľvek snahe o hľadanie diplomatického riešenia, o ktorom sa začalo aj keď nesmelo, ale čoraz častejšie hovoriť a písať v rôznych, dokonca aj v amerických diplomatických a vojenských kruhoch.
Sadne si niekto z najvyšších predstaviteľov EÚ, či už ide o premiérov, alebo šéfov európskych inštitúcii za jeden rokovací stôl so zástupcami teroristického štátu? A budú chcieť ešte zástupcovia Ruska sadnúť si, či už v blízkej alebo neskoršej budúcnosti, za rokovací stôl s predstaviteľmi EÚ, ktorej parlament ho označil za štát sponzorujúci terorizmus?
Ak pripustíme, že na obe otázky je pravdepodobná odpoveď nie, akákoľvek možnosť úspešnej mierovej iniciatívy, ktorá by vzišla z radov EÚ ohľadom tejto ničivej vojny na Ukrajine, sa takmer vylučuje. Iniciatívu veľmi radi prevezmú iní, či už Turci, Izrael, alebo samotní Američania. A to je naozaj škoda.
Pokiaľ ide o samotný fakt prijatia takejto rezolúcie, treba povedať, že EÚ ani nedisponuje nejakým centralizovaným zoznamom štátov podporujúcich terorizmus a k tomuto kroku – označiť Rusko za štát sponzorujúci terorizmus – sa neodhodlala ani americká administratíva.
Pritom čelíme začínajúcej sa zime, ktorá môže byť pre ukrajinský ľud naozaj krutou, ak bude vojna a s ňou ničenie energetickej sústavy tohto štátu zo strany Ruska pokračovať. A údajne Moskva má aj naďalej dosť rakiet, aby v týchto útokoch postupne odstavujúcich ukrajinskú energetickú sústavu mohla ešte dlho pokračovať.
Do úvahy treba brať aj to, že pokračujúca vojna a najmä prípadné dlhšie a intenzívnejšie elektrické blackouty alebo výraznejšie poškodenie celej energetickej sústavy môžu podľa odhadov WHO vyhnať z Ukrajiny ďalšie 2-3 milióny ľudí, hľadajúcich útočisko v EÚ.
Ďalším dôvodom, prečo som nemohol túto rezolúciu podporiť, je aj istá devalvácia označení, ktorými od februára nálepkujeme ruskú vojnu na Ukrajine. Od ruskej invázie cez vojenskú agresiu, totálnu vojnu až po snahy označiť to, čo robí Rusko na Ukrajine, priamo za genocídu. Teraz je to teroristický štát. A ako označíme Rusko v ďalšej etape, ak pristúpi k ešte výraznejšej eskalácii a ničivejším útokom?
Ja naozaj nijako nechcem ospravedlňovať ruskú agresiu na Ukrajine, ani vojnové zločiny, z ktorých ruskú armádu obviňujú viaceré medzinárodné organizácie. Lenže takýmto zbytočným krokom sa zbavovať možnosti užitočných rokovaní, ktoré by mohli aspoň zastaviť zabíjanie, ak nie hneď zabezpečiť mier, nie je podľa mňa vhodné. Najmä v čase, keď sa podľa vojenských expertov nečrtá žiadne zásadné víťazstvo na fronte a ukrajinský ľud čaká veľmi ťažká zima v dôsledku pokračujúcich devastačných útokov ruskej armády na ukrajinskú energosústavu.
Netvrdím, že sa nemôžem mýliť, ale v takejto situácii je pre mňa logické, že rokovania sa budú musieť čoskoro začať a keďže ich zjavne nebude iniciovať EÚ, šance sa chopia iné štáty. Ukrajinskému ľudu môže byť v podstate jedno, kto ich bude iniciovať, preň je najdôležitejšie, aby sa krviprelievanie skončilo. Pre EÚ je to ale škoda.
Robert Hajšel, europoslanec /SD/.
