simecka
Michal Šimečka, europoslanec /PS, RE/. Reprofoto: TV JOJ.

Michal Šimečka o Orbánovom šále, vojenských cieľoch Ruska, či hekerskom útoku na Európsky parlament. ROZHOVOR

BRATISLAVA / Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka hovorí o prijatí novej smernice o ochrane kritickej infraštruktúry EÚ, ako aj o procese jej schválenia. Reaguje na vojenské ciele Ruska, či na protidemokratické provokácie Viktora Orbána.

“Ako predseda Progresívneho Slovenska ma samozrejne teší tá dôvera, ktorú voliči majú, ale beriem to s veľkou pokorou. Naozaj sú to prieskumy, do volieb je ďaleko a pre nás, ako pre Progresívne Slovensko, je teraz úloha pripraviť čo najlepšiu ponuku pre občanov, aby sme získali hlasov čo najviac v reálnych voľbách. ”

Absolvovali ste tohtoročné župné voľby, darilo sa Vám najmä v Bratislave..

“Áno, musím povedať, že v Bratislave sa nám darilo nad očakávania, špeciálne sa darilo v koalícií, v ktorej sme boli spolu s Matúšom Vallom a so stranou SaS, s Jurajom Drobom, ktorý obhájil županský post. Podľa mňa je to dobrá nádej do budúcna. Ukazuje sa, že keď je spolupráca strán, ktoré majú podobný program, ktoré si rozumejú, tak to vie aj prinášať výsledky. Je to niečo, čo si odnášam z komunálnych volieb v Bratislave.”

Akým spôsobom budete plánovať akcie na najbližšie mesiace? V Bratislave to pre Progresívne Slovensko vyzerá pozitívne, ale čo zbytok Slovenska?

“To je pravda, Bratislava nie je celé Slovensko. Mali sme kandidátov po celom Slovensku, ktorí sa aj dostali do župných mestských zastupiteľstiev. V Prešove zvíťazil primátor aj s našou poporou. Do najbližších mesiacov je naša výzva jednoznačná. Je to pripraviť kvalitný program, naberať nových ľudí nie len v Bratislave, ale aj po reegiónoch. Môžem povedať, že sa nám darí. Za posledný mesiac k nám pristúpili dvaja významní špičkoví slovenskí ekonómovia, Štefan Kišš a Tomáš Helebrant. Budeme sa snažiť získavať silné osobnosti, lídrov aj v jednotlivých krajoch a regiónoch tak, aby sme boli čo najlepšie pripravení na voľby.”

Tento týždeň ste prijali uznesenie o najnovšom vývoji ruskej agresie na Ukrajine, kde ste Rusko označili za štátneho sponzora terorizmu a za štát, ktorý využíva teroristické prostriedky. Prečo Európsky parlament vyslal takýto silný signál voči Kremľu?

“Nedajú sa už zatvárať oči pred tým, čo Rusko pácha na Ukrajine. Viete, aj vojna má svoje pravidlá, ktoré sú zakotvené v medzinárodnom práve a jedno z tých kľúčových je, že sa strany snažia minimalizovať obete na civilistoch. Rusko robí presný opak. Vedome a systematicky pácha vojnové zločiny. To, čo sa deje teraz, nálety na prakticky všetky ukrajinské mestá, útoky na infraštruktúru, na elektrinu, na zdroje pitnej vody, na zdroje tepla, nemá žiadny cieľ, iba terorizovať ukrajinské obyvateľstvo. Žiadny iný vojenský cieľ tam nie je. Treba veci nazývať pravými menami a v tomto prípade je to pravé meno terorizmus.”

Čo žiadate od členských krajín a od Európskej komisie?

“Samozrejme, žiadame aby sme naďalej podporovali Ukrajinu, myslím tým aj vojensky, aby sa vedela brániť práve tým náletom. Žiadame aj, aby niektoré ruské organizácie, ako napríklad Wagnerova skupina, boli zaradené aj na oficiálny teroristický zoznam, a aby bol tento zoznam postupne rozširovaný. V neposlednom rade žiadame, ako odznelo aj v reportáži predtým, aby Európska únia stupňovala tlak sankciami na to, aby Rusko malo čo najmenšiu schopnosť teroristické činy na Ukrajine páchať.”

Len o niekoľko hodín po prijatí uznesenia napadli kremeľskí hekeri stránky Európskeho parlamentu. Čo hovoríte na tento útok?

“Ja som zhodou okolností v tej dobe viedol plenárnu schôdzu, čo bolo v stredu poobede. Nebolo to úplne neočakávané. Vieme, že Rusko takto reaguje často. Aj kybernetické útoky zo strany Ruska alebo hekerov blízkych vláde voči Európe a európskym vládam sú pomerne bežné. Na pár hodín to vyradilo stránku Európskeho parlamentu a niektoré interné systémy, ale nijak zásadne to neochromilo činnosť Európskeho parlamentu. Normálne sme fungovali, debatovali, schvaľovali zákony. Ukazuje to, že Európsky parlament, aj týmto uznesením, má váhu a Rusom to vadí, čo z môjho pohľadu, je iba dobre.”

Viktor Orbán si na futbalový zápas dal na seba šál s mapou Veľkého Uhorska a zverejnil to na sociálnych sieťach. Európske krajiny zareagovali. Ako reaguje Európsky parlament?

“Európsky parlament nezareagoval oficiálne, ale keď som sa rozprával s mnohými europoslancami, všetci to vnímali rovnako. Je to nebezpečná provokácia najmä v tejto dobe, keď sú v Európe násilím prekresľované hranice. Takéto provokácie by sa naozaj nemali diať. To sa netýka iba Slovenska, ale aj kolegov z Rumunska, alebo z iných krajín. Myslím, že ten signál sme vyslali aj s našou diplomaciou jasne a verím, že aj Viktor Orbán ho pochopil. Ten ptoblém je v tom, že v prípade Viktora Orbána nejde iba o jednorázovú provokáciu a problém s ním je omnoho širší. Systematicky podrýva demokraciu vo vlastnej krajine, a pôsobí ako trojský kôň Vladimíra Putina v Európe. Je to niečo, s čím sa musíme dlhodobo popasovať a myslím si, že Európska únia tu musí jasne stáť na hodnotách právneho štátu a demokracie a nemôže sa nechať Vktorom Orbánom vydierať.”

Vidíte cestu aj prostredníctvom krátenia eurofondov, napríklad pre Maďarsko?

“Je to tá posledná cesta. Nikto nechcel, aby sme sa sem dostali, lebo maďarskí občania, aj všetci v Európe potrebujeme európske zdroje na oživenie našich ekonomík a na pomoc v energetickej kríze. Nikto to nechcel, ale bohužiaľ… S Viktorom Orbánom sa viedol dialóg desať rokov a situácia sa iba zhoršuje. Teraz sme sa dostali do momentu, kedy on hovorí nech mu uvoľníme peniaze, inak zablokuje všetko, aj pomoc pre Ukrajinu, 18 miliárd, aj iné európske projekty. Ja chcem veriť, že sa nenecháme vydierať, a že naozaj nebudeme posielať do Maďarska naše spoločné peniaze, keď vieme, že Viktor Orbán ich rozdá svojim oligarchom, aby si upevnil moc a naďalej rozbíjal Európsku úniu. Považujem to za absurdné.”

Viac..  Ivan Štefanec: Šancu na zastavenie Ruska dáva v tejto chvíli len vyzbrojovanie Ukrajiny

Europoslanci tento týždeň podporili silnejšiu ochranu kritickej infraštruktúry v Európskej únií. Veľkou väčšinou Vám schválili smernicu, ktorú ste vyjednali s Európskou komisiou a radou. Priblížte nám prosím túto legislatívu.

“Je to trochu zložité, ale veľmi dôležité. Žijeme vo svete, ktorý, a všetci to así cítime, je stále menej bezpečný. Aj tu v Európe. Netýka sa to len živelných katastrof, klimatickej zmeny, ale aj možných teroristických útokov, sabotáží, hybridných útokov. Presne pred tým nás má chrániť táto nová smernica. Tradične sa za kritickú infraštruktúru považujú predovšetkým sektory ako je doprava, energetika a podobne. Teraz to rozširujeme na európskej úrovni o potravinársky sektor, napríklad distribúciu potravín, distribúciu liekov, ale aj bankovníctvo, finančné služby, pitnú vodu a podobne. Je to taký prvý veľký pokus na európskej úrovni zaviesť nejaké spoločné minimálne pravidlá ako by sme mali chrániť kritickú infraštruktúru. Nie len chrániť, aby sa nič nestalo, lebo, povedzme si pravdu, ono sa stane. Traz ide o to, ako zareagujeme, a aby sme vedeli udržať kľúčové služby, ktoré tieto či už pdniky, alebo štátne inštitúcie prevádzkujú, aby sme v prípade nejakého útoku, katastrofy vedeli ďalej pokračovať. Aby sa služby, ktoré sú kľúčové pre fungovanie spoločnosti a ekonomiky mohli čo najrýchlejšie vrátiť. O tom to je a ja to považujem za úplne kľúčové.”

Ako na záležitosti, ktoré nám môžu robiť obavy reaguje Európsky parlament?

“Zareagovali sme na ne jednak touto smernicou, ktorá sa vyjednávala takmer dva roky. Bol tam potrebný súhlas všetkých členských štátov Európskeho parlamentu. Ja som to za Európsky parlament ako spravodajca vyjednával, ale samozrejme, nie sú to jediné kroky. Pripravujú sa aj takzvané stres testy, čo možno poznáme ešte z tej bankovej krízy, ako sú členské štáty pripravené na nejaké krízové scenáre. Vidíme to čoraz častejšie a je to aj pod vplyvom ruskej agrsie na Ukrajinu. Mali sme správy o tom, ako vybuchol plynovod Nord Stream, mali sme správy o sabotáži v Nemecku na železničnej sieti. Obávam sa, že takých vecí môže pribúdať, a keďže sme v Európskej únií tak prepojení, nás zasahujú všetkých. Môže byť jeden blackout niekde v susednej krajine a môže zsiahnuť všetky ostatné krajiny. Podobne je to aj s inými prvkami kritickej infraštruktúry, takže musíme konať spoločne a byť pripravení spoločne.”

Sú nejaké konkrétne kroky na to, ako by mali jdnotlivé štáty spolupracovať v prípade, že sa niečo stane?

“Je to jedným z cieľov aj tej smernice, aby sme vedeli bližšie spolupracovať, aby sme si vedeli dávať vedieť okamžite, aby aj iné členské štáty, susedné, vedeli v rade minút, hodín, že sa niečo deje, a aby sme mali aj nejakú spoločnú predstavu o tom, ako postupovať v takej krízovaj situácií. Je to o spolupráci, je to o zdieľaní informácií a ja si myslím, že žiadna iná cestá nie je. Ako som povedal, neodstránime všetky riziká. Musíme byť iba čo najlepšie pripravení v momente, keď niečo príde.”

Ako prebiehalo vyjednávanie smernice pri viac ako 600 poslancoch?

“Nakoniec za tú správu hlasovalo 595 zo všetkých prítomných, čo je výrazná väčšina od krajnej ľavice, po krajnú pravicu, čo je celkom zriedkavé pri takejto legislatíve. Bol som aj celkom hrdý, že sa mi podarilo toľko kolegov presvedčiť. Každá európska legislatíva, najmä takáto dôležitá, začína návrhom Európskej komisie, ktorí napíšu úvodný draft. Potom parlament a členské štáty separátne pracujú na svojej verzií, na svojej pozícií, kde v prvom kole musíte presvedčiť všetky politické frakcie. Sú to hodiny a hodiny vyjednávaní. Kľúčové je vyjednávanie s radou, s členskými štátmi. To sú takzvané trialógy. Beží to často roky, v našom prípade pol roka. Keď sa podarí nejaký kompromis medzi členskými štátmi a parlamentom, musí ho finálne odhlasovať celé plénum a musia ho schváliť aj členské štáty. Je to komplikované. Európska únia je komplikovaná. Je to 27 štátov, sú to desiatky strán rôznych parlamentov, vlád, Európskeho parlamentu, ale dosahujeme výsledky aj napriek tomu, že to nikedy trvá dlho.”

Ďalšie informácie nájdete na www.noviny.sk.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

simecka

Michal Šimečka: Som rád, že švédske predsedníctvo si uvedomuje dôležitosť právneho štátu

Chcete byť v obraze? Prihláste sa na bezplatný odber spravodajstva z EÚ 👉 PRIHLÁSENIE. Zdieľaj …

Consent choices