Europska unia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Európsky semester 2023 na koordináciu hospodárskych politík

Komisia odštartovala cyklus európskeho semestra 2023 na koordináciu hospodárskych politík. Balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2022, z ktorej vyplynulo, že po silnej prvej polovici roka teraz hospodárstvo EÚ vstupuje do oveľa náročnejšieho obdobia. Rýchle a dobre koordinované politické opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 sa dnes vyplácajú, no dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu vystavujú EÚ početným a komplexným výzvam. Historicky vysoké ceny energie, vysoké miery inflácie, výpadky dodávok, zvýšené úrovne dlhu a rastúce náklady na prijaté úvery a pôžičky zasahujú podnikateľskú činnosť a oslabujú kúpnu silu domácností.

Tieto výzvy si vyžadujú koordinované opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť primerané a cenovo dostupné dodávky energie, zaistiť hospodársku a finančnú stabilitu a chrániť zraniteľné domácnosti a podniky, a to bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií. Rovnako však potrebujeme aj rýchle opatrenia, ktoré naštartujú potenciálny rast a tvorbu kvalitných pracovných miest a prinesú výsledky na poli zelenej a digitálnej transformácie. Koordinácia hospodárskych politík pomocou európskeho semestra pomôže členským štátom tieto ciele dosiahnuť tým, že nastavuje priority a poskytuje jasné a dobre koordinované usmernenia pre jednotlivé politiky na nasledujúci rok.

Ročný prieskum udržateľného rastu

Ročný prieskum udržateľného rastu tento rok prináša ambiciózny program zameraný na ďalšie posilnenie koordinovaných politických reakcií EÚ, ktoré majú v krátkodobom horizonte zmierniť negatívne vplyvy energetických šokov. Zároveň je kľúčové, aby sme v strednodobom horizonte ďalej zvyšovali sociálnu a hospodársku odolnosť a podporovali udržateľný a inkluzívny rast, pričom treba ponechať flexibilitu pri riešení nových výziev. Tento prístup je v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra.

Európsky semester má aj naďalej štyri priority: environmentálnu udržateľnosť, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu – s cieľom smerovať ku konkurencieschopnej udržateľnosti.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s rozpočtom 723,8 miliardy eur vo forme grantov a úverov naďalej zabezpečuje nepretržitý tok investícií do európskych podnikov, infraštruktúry a zručností a podporuje ambiciózny program reforiem do roku 2026. Komisia k dnešnému dňu odobrila 26 národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré potom všetky schválila Rada. Platby vyplatené z tohto mechanizmu dosiaľ predstavujú vyše 135 miliárd eur.

REPowerEU, plán Únie na rýchle ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, zmobilizuje dodatočné zdroje, ktoré majú cielenými investíciami a reformami zvýšiť odolnosť energetických systémov EÚ a pomôcť predchádzať energetickej chudobe.

Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny
Komisia posúdila, či sú návrhy rozpočtových plánov na rok 2023 v súlade s odporúčaniami Rady z júla 2022. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

Podľa fiškálnych odporúčaní na rok 2023 by členské štáty s nízkym a stredným dlhom mali zabezpečiť, aby bol rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky. Členským štátom s vysokým dlhom sa odporučilo, aby vykonávali obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä obmedzením rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého rastu potenciálneho produktu.

Komisia vyzýva Belgicko, Portugalsko, Rakúsko, Litvu, Nemecko, Estónsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Slovensko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich rozpočty na rok 2023 boli v plnom súlade s odporúčaniami Rady.

Keďže Chorvátsko 1. januára 2023 pristúpi k eurozóne, Komisia víta jeho rozhodnutie po prvýkrát predložiť návrh rozpočtového plánu.

Odporúčanie pre eurozónu

V tomto odporúčaní sa členským štátom eurozóny poskytuje na mieru šité poradenstvo na obdobie 2023 – 2024 v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku.

Členské štáty eurozóny by mali:

  • naďalej koordinovať fiškálne politiky s cieľom podporiť včasný návrat inflácie k strednodobému cieľu Európskej centrálnej banky na úrovni 2 %,
  • udržať vysokú úroveň verejných investícií na posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a podporu zelenej a digitálnej transformácie,
  • zabezpečiť, aby podpora poskytovaná domácnostiam a podnikom, ktoré sú pre energetickú krízu vystavené finančnému stresu, bola nákladovo efektívna, dočasná a zacielená na zraniteľné skupiny, najmä MSP. V tejto súvislosti sa odporúča vytvoriť dvojstupňový systém stanovovania cien energií, ktorý bude motivovať k úsporám energie, pričom nahradí široko koncipované cenové opatrenia. V tomto systéme by zraniteľní spotrebitelia mohli využívať regulované ceny,
  • podporovať vývoj miezd, ktorý chráni kúpnu silu zamestnancov a zároveň má čo najnižšie druhotné účinky na infláciu. Rozvinúť a prispôsobiť systém sociálnej podpory, ak je to potrebné,
  • ďalej zlepšovať aktívne politiky trhu práce a riešiť nedostatok zručností,
  • zabezpečiť účinné zapájanie sociálnych partnerov do tvorby politík a posilniť sociálny dialóg,
  • ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie a zachovať makrofinančnú stabilitu.
Viac..  P. Lane: ECB je čoraz viac presvedčená, že rast miezd sa spomaľuje k normálu

Správa o mechanizme varovania

Správa o mechanizme varovania je skríningovým opatrením, ktoré má odhaliť riziká potenciálnych makroekonomických nerovnováh. Identifikujú sa v nej členské štáty, pri ktorých treba vykonať hĺbkové preskúmania s cieľom posúdiť, či sú zasiahnuté nerovnováhami, ktoré by si vyžadovali politické opatrenia.

V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmania sú opodstatnené v prípade týchto 17 členských štátov: Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko (ktoré boli predmetom hĺbkového preskúmania v predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu pri makroekonomickej nerovnováhe), ako aj Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Slovensko (ktoré v rokoch 2021/2022 predmetom hĺbkového preskúmania neboli).

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti

V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce v EÚ sa v plnej miere zotavil z pandémie COVID-19, vykazuje silnú výkonnosť a od tretieho štvrťroka 2021 prekračuje úrovne zamestnanosti spred pandémie. Napriek silnému rastu potrebujú mladí ľudia, ženy a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo s migrantským pôvodom, ďalšiu podporu, aby mohli vstúpiť na trh práce. Treba posilniť politiky, ktoré pomôžu pracovníkom získať požadované zručnosti, aby sa zmiernili riziká závažného nedostatku pracovných síl a zručností a aby sa podporil plynulý prechod zo zamestnania do zamestnania na meniacich sa trhoch práce, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. Podpora spravodlivej zmeny postavenia na trhu práce je dôležitá pre dosiahnutie hlavných cieľov EÚ na rok 2030 v oblasti zamestnanosti a zručností, ktoré sú začlenené do spoločnej správy o zamestnanosti.

Stúpajúce ceny od roku 2021, ktoré rastú ešte rýchlejšie v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, vyvíjajú tlak na hospodárstvo aj domácnosti v EÚ. Rast reálneho HDP sa na jar 2022 spomalil a príjem domácností v reálnom vyjadrení sa znížil prvýkrát od pandémie COVID-19. V tejto súvislosti sú kolektívne vyjednávanie a spravodlivé a primerané minimálne mzdy účinnými nástrojmi na zachovanie kúpnej sily miezd a zároveň na podporu zamestnanosti. Okrem toho by sa mali prijať opatrenia zamerané na lepšie pokrytie a primeranosť ochrany, ktorú ponúka minimálny príjem. Prispeje to aj k hlavným cieľom EÚ na rok 2030 v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby.

Správy o dohľade po skončení programu

Dohľad po skončení programu posudzuje schopnosť splácania v členských štátoch, ktoré využili programy finančnej pomoci. V správach o dohľade po skončení programu týkajúcich sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska sa dospelo k záveru, že týchto päť členských štátov stále dokáže splácať svoj dlh.

Dnešná správa o dohľade po skončení programu týkajúca sa Grécka je prvou správou vypracovanou pre túto krajinu po ukončení rámca sprísneného dohľadu v auguste 2022. V správe sa uvádza, že Grécko prijalo opatrenia potrebné na splnenie svojich záväzkov, a to aj napriek náročným okolnostiam spôsobeným útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Na základe tejto správy by Euroskupina mohla prijať rozhodnutie o uvoľnení poslednej tranže politicky podmienených dlhových opatrení dohodnutých v júni 2018.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby prediskutovali dnes predložené dokumenty a schválili navrhnuté usmernenia. Komisia takisto so záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Európskym parlamentom o obsahu tohto balíka, ako aj o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Kontext

Európsky semester poskytuje rámec na koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov. Zaviedol sa v roku 2011 a odvtedy slúži ako dobre etablované fórum na diskusiu o výzvach v oblasti fiškálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti krajín EÚ v rámci spoločného ročného harmonogramu. Túto úlohu zohráva aj vo fáze obnovy a pri napredovaní v zelenej a digitálnej transformácii.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti tvorí hlavnú časť nástroja obnovy NextGenerationEU so sumou 723,8 miliardy eur vo forme úverov a grantov, ktoré sú určené na podporu reforiem a investícií realizovaných krajinami EÚ. Jeho cieľom je zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie koronavírusu a zvyšovať udržateľnosť a odolnosť európskych hospodárstiev a spoločností, ako aj zlepšovať ich pripravenosť na zelenú a digitálnu transformáciu.

O mam

Odporúčame pozrieť

Energetická kríza v Európe sa neskončila, iba sa zmiernila

Energetická kríza v Európe sa ešte neskončila, aj keď situácia sa do určitej miery zlepšila. …

Consent choices