EuropskeNoviny.sk
Europoslanci požadujú reformu rozpočtu EÚ s cieľom účinnejšie reagovať na vyvíjajúce sa potreby, riešiť medzery vo financovaní a zvýšiť flexibilitu a schopnosť reagovať na krízy.
Parlament vo štvrtok hlasovaním prijali uznesenie „Rozšírenie viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027: odolný rozpočet EÚ pripravený na nové výzvy“ 366 hlasmi za, 128 hlasov bolo proti a 55 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci zdôraznili, že súčasný viacročný finančný rámec (VFR) už bol „na hranici svojich možností“ menej ako dva roky po jeho prijatí a túto situáciu ešte viac zhoršili nepredvídateľné udalosti v roku 2022, ako je vojna na Ukrajine. Upozorňujú, že rozpočet „jednoducho nie je vybavený, pokiaľ ide o veľkosť, štruktúru alebo pravidlá, rýchlo a účinne reagovať na množstvo kríz“ a sú „veľmi znepokojení tým, že súčasný VFR zanechá Úniu nedostatočne pripravenú na to, aby reagovala na prípadné budúce krízy a potreby a plnila svoju strategickú úlohu na medzinárodnej scéne“.
Silnejší, transparentnejší, flexibilnejší rozpočet a spoločný krízový nástroj
Poslanci tvrdia, že revízia musí poskytnúť nové finančné prostriedky na nové politické priority a zabezpečiť silnejší a pružnejší rozpočet EÚ, ktorý „spĺňa najvyššie normy transparentnosti a demokratickej zodpovednosti“. Takisto žiadajú, aby sa VFR zvýšil, a požadujú väčšiu rozpočtovú flexibilitu a „spoločný krízový nástroj“, ktorý „možno účinne a rýchlo aktivovať podľa potreby“.
Splatenie pôžičiek z plánu obnovy nesmie ohroziť programy EÚ
Splatenie dlhov a nákladov na prijaté úvery a pôžičky v rámci nástroja EÚ na obnovu musí byť mimo stropov VFR, požadujú poslanci. V opačnom prípade by tieto náklady v kontexte rastúcich úrokových sadzieb mohli viesť k zníženiu financovania programov, ako sú Erasmus+, EU4Health, Kreatívna Európa a Občania, rovnosť, práva a hodnoty.
Preskúmanie v roku 2023
Európska komisia oznámila, že v druhom štvrťroku 2023 navrhne „ambicióznu revíziu“ VFR. V máji uviedla, že „nepredvídané potreby, ktoré výrazne presahujú dostupné prostriedky v súčasnom viacročnom finančnom rámci. Preto sa budú musieť nájsť nové zdroje financovania.“
Vyhlásenia spravodajcov
Spoluspravodajca Jan Olbrycht (EPP, PL) uviedol: „Sme presvedčení, že dlhodobý rozpočet EÚ nebol navrhnutý tak, aby riešil nové výzvy, najmä početné nepredvídané krízy, ktorým EÚ nedávno čelila. Preto vyzývame na naliehavú revíziu súčasného VFR s cieľom prispôsobiť rozpočet novým podmienkam, v ktorých sa nachádzame.“ (pozrite si celý prejav v pléne)
Spoluspravodajkyňa Margarida Marques (S&D, PT) povedala: „Rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 je v dôsledku mnohých kríz, ktorým EÚ čelí, mimoriadne napätý. Vyzývame Komisiu, aby zrevidovala dlhodobý rozpočet EÚ a vytvorila dodatočný trvalý nástroj okrem už plánovaných výdavkov VFR, pretože musíme prejsť od ad hoc k štruktúrovanejšiemu prístupu. Pomohlo by nám to lepšie sa prispôsobiť krízam a ich sociálnym a hospodárskym dôsledkom a rýchlo na ne reagovať.“ (pozrite si celý prejav v pléne)
Reakcie slovenských poslancov
Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „EP žiada Komisiu o rýchle predloženie ambiciózneho návrhu na revíziu VFR tak, aby rozpočet Únie získal dostatočnú flexibilitu a zdroje na riešenie kríz a reagoval na potreby občanov. Problematické je, že EÚ nemá systém na riešenie kríz, v dôsledku čoho je proces hľadania riešení zvyčajne zdĺhavý. Preto by bolo vhodné, aby sa vytvoril špecifický nástroj, ktorý by išiel nad rámec stropov VFR tak, aby bol rozpočet EÚ flexibilnejší a mohol efektívnejšie reagovať na krízy. Myslím, že aj vzhľadom na zhoršujúcu sa krízu životných nákladov je potrebné myslieť hlavne na najzraniteľnejšie osoby, medzi ktoré deti žijúce v chudobe určite patria. Preto vítam Európsku záruku pre deti, ale tá môže riadne fungovať len v prípade, ak bude adekvátne financovaná.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Žijeme v dynamickom svete, a keď sa pozrieme už len na posledné tri roky, boli sme vystavení kríze Covidu, ktorá oslabila naše zdravie aj ekonomiku. Ocitli sme sa na prahu vojny a mobilizovali humanitárnu a armádnu pomoc. Popritom každým rokom pociťujeme dopady klimatickej krízy čoraz viac. No spoločným menovateľom riešení týchto kríz je spolupráca a jednota. Ako únia dokážeme spoločne reagovať efektívnejšie na výzvy a pracovať na dlhodobých riešeniach. Preto však potrebujeme aj rozpočet, ktorý bude dostatočne flexibilný, no väčšmi transparentný a umožní nám dobre reagovať na krízy, a zabezpečí kvalitný život pre všetkých Európanov a Európanky.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „EÚ dnes čelí viacerým problémom, ktoré sa v roku 2020 pri jeho schvaľovaní neočakávali (napríklad vojna na Ukrajine, vysoké ceny energií a vysoká inflácia). Súhlasím s tým, že je preto potrebné prispôsobiť rozpočet EÚ novej realite. Nesúhlasím však s výzvou v správe, aby sme zachovali financovanie naplánovaných programov a nové výzvy riešili len dodatočnými zdrojmi. Podľa mňa by sme mali klásť väčší dôraz na to, aby sme zdroje na potrebné výdavky získali presunom z neefektívnych programov v rámci súčasného rozpočtu. Inak to bude na úkor hospodárskeho rastu, teda životnej úrovne ľudí v EÚ.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Od prijatia viacročného finančného rámca sa svet zmenil. Nielenže sa ešte stále vysporiadavame s dôsledkami pandémie COVID-19, ale obrovské výzvy sú spojené aj s ruskou agresiou voči Ukrajine. Našou úlohou je preto zabezpečiť našu odolnosť a bezpečnosť, ako aj dostatočnú schopnosť reagovať na tieto zmeny a nové výzvy.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Je to nutnosť, ktorá vyvstala z dôvodu neplánovaných hospodárskych a sociálnych otrasov, ktoré vojna na Ukrajine so sebou priniesla. EÚ na najbližšie obdobie potrebuje rozpočet, ktorý týmto otrasom odolá a bude dostatočne flexibilný.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Rozpočet prijatý na konci roka 2020 už zďaleka nereflektuje súčasné potreby. Spoločnosť prešla a aj naďalej prechádza významnými zmenami spôsobenými pandemickou, vojenskou, aj energetickou krízou. Potrebujeme byť flexibilnejší a mať nástroje na riešenie kríz.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Keďže kríza vyplývajúca z COVID pandémie a vojny na Ukrajine má vážny vplyv na sociálnu a hospodársku situáciu v EÚ, najmä keď rastúca inflácia a rýchly nárast cien potravín a energií v celej EÚ majú vplyv na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, rozpočet EÚ musí účinne reagovať. Musíme však zachovať záväzok dosiahnuť spravodlivú, odolnú, udržateľnú a sociálne spravodlivú obnovu a nezabúdať na dosiahnutie cieľov ochrany klímy a biodiverzity.“
