Samostatná Slovenská republika má 30 rokov. Jej vznik uznalo pred tridsiatimi rokmi 93 štátov vrátane tých najvplyvnejších

Slovenská republika oslavuje tridsiate výročie svojho vzniku. Keď 1. januára 1993 vystúpila na medzinárodnú scénu ako samostatný štát, v prvých hodinách jej existencie ju diplomaticky uznalo deväťdesiattri štátov vrátane tých najvplyvnejších. Bolo to aj ocenenie kultivovaného spôsobu, akým sa Česká a Slovenská federatívna republika pokojne rozdelila na dva samostatné nástupnícke štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku.    

V príbehu histórie slovenskej štátnosti je rozhodujúci vznik Československa v roku 1918. I keď Slovensko bolo pred svetovou verejnosťou v názve štátu aj v jeho symbolike tak trochu skryté, možno jednoznačne konštatovať, že bez vzniku Československa v roku 1918 by v roku 1993 nevznikla ani Slovenská republika. Osobitne významným momentom prihlásenia sa k česko-slovenskej štátnosti bolo Slovenské národné povstanie v roku 1944, ktoré však zároveň výrazne demonštrovalo víziu spravodlivejšieho usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. K pokusu o nápravu však reálne došlo až pri uvoľnení totalitného režimu a nástupu demokratizácie v roku 1968. Dňa 1. januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika. Jej kompetencie, podobne ako kompetencie Českej socialistickej republiky však boli veľmi obmedzené a po nástupe normalizácie na dvadsať rokov výrazne „zmrazené“ totalitným režimom,“ opisuje históriu vzniku samostatného Slovenska heraldik, herold, archivár, historik a spolutvorca slovenských štátnych symbolov SR Ladislav Vrtel. Až v Nežnej revolúcii po zrušení ústavného článku o vedúcej úlohe komunistickej štátostrany došlo k demokratickej očiste slovenských politických orgánov. Slovenská republika 1. marca 1990 očistila svoj názov od ideologického prívlastku „socialistická“ a obnovila aj svoje historické symboly, ktoré boli predchádzajúcim režimom odmietnuté a zakázané.

SR mala ambíciu prezentovať sa na medzinárodnej politickej scéne, čo sa vnímalo ako nezlučiteľné s česko-slovenskou štátnosťou

V nových demokratických podmienkach sa SR otvorene a jednoznačne uchádzala o svoje kompetencie v rámci federácie. Zastávala názor, že federácia má byť tvorená „zdola“ oboma národnými republikami, kým na českej strane prevládal naopak názor o silných federálnych orgánoch, že niektoré kompetencie treba zveriť národným republikám. Navyše Slovenská republika mala aj ambíciu prezentovať sa na medzinárodnej politickej scéne, čo sa vnímalo ako nezlučiteľné s česko-slovenskou štátnosťou.                 

Viac..  I. Štefanec: Minister Takáč má farmárov počúvať, nie na nich podávať trestné oznámenia

  

Rozdielne predstavy o vnútornom usporiadaní štátu a kompetenciách republikových a federálnych orgánov viedli k vzniku dvoch samostatných nástupníckych štátov.

Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol prijatý 25. novembra 1992 s účinnosťou od polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Na štátnu vlajku samostatnej Slovenskej republiky pribudol jej štátny znak. 

„I keď prvé kroky samostatnej demokratickej štátnosti, ako vraví história, boli poznačené určitými obavami, môžem povedať, že napriek všetkému Slovenská republika už tridsať rokov píše svoj príbeh, ktorý možno hodnotiť ako úspešný. Stala sa členským štátom Severoatlantickej aliancie a Európskej Únie (2004), členom Schengenského priestoru (2007) či členom eurozóny (2009) no zároveň si ctí svoje hodnoty,“ povedal minister vnútra SR Roman Mikulec.  

Aj vďaka vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky v roku 1993 sa dnes vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi hodnotia ako dobré. 

Správa je publikovaná v originálnom znení tlačového oddelenia MV SR, bez redakčnej úpravy.

O red

Odporúčame pozrieť

Slovensko

Členstvo v Únii prinieslo Slovensku tisícky projektov a investícií vo výške 30 miliárd eur

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár v utorok otvoril sériu podujatí, …

Consent choices