Slovensko v EÚ. PHOTO: © European Union 2022 - Source : EP

Najpozitívnejší vplyv na rozvoj Slovenska mali podľa Slovákov vstup do EÚ a NATO a prijatie eura

Najpozitívnejší vplyv na rozvoj samostatného Slovenska mali podľa Slovákov vstup do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), ako aj prijatie eura. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research venovanému 30. výročiu vzniku samostatného Slovenska. Na otázku, ktoré z uvedených udalostí mali najviac pozitívny vplyv na vývoj samostatného Slovenska odpovedalo 27 percent respondentov, že to bol vstup SR do EÚ a NATO v roku 2004. Rovnaké percento respondentov za takúto udalosť označilo prijatie spoločnej európskej meny v roku 2009.

Na treťom mieste sa umiestnil vstup do schengenského priestoru v roku 2007, najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska mal podľa štvrtiny opýtaných. Pätnásť percent označilo za najväčšie pozitívum porážku mečiarizmu vo voľbách v roku 1998, ďalších 13 percent výhru zlatej medaily na Majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2003. Rovnako 13 percent účastníkov prieskumu označilo za takúto udalosť zvolenie Zuzany Čaputovej ako prvej ženy na post prezidentky SR v roku 2019. Ďalších 12 percent respondentov si myslí, že najviac pozitívny vplyv na vývoj Slovenska mala ekonomická transformácia zo socialistickej na trhovú ekonomiku. Osem percent opýtaných za takúto udalosť považuje volebné víťazstvo strany Smer-SD v roku 2012 a zostavenie jednofarebnej vlády, štyri percentá zas takto zmýšľajú o volebnom víťazstve hnutia OĽaNO a zostavení stredopravej vlády. Vznik vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 mal najpriaznivejší vplyv na vývoj Slovenska podľa troch percent opýtaných.

Za udalosť, ktorá mala najviac negatívny vplyv na vývoj Slovenska označilo 40 percent respondentov pandémiu COVID-19 v rokoch 2020 až 2022. Za ňou nasleduje volebné víťazstvo hnutia OĽaNO a zostavenie stredopravej vlády, ktoré za udalosť s najviac negatívnym vplyvom na vývoj SR označilo 32 percent respondentov. S 26 percentami nasleduje vznik Mečiarovej vlády v roku 1994 a s 24 percentami je na štvrtom mieste víťazstvo strany Smer-SD vo voľbách v roku 2012 a zostavenie jednofarebnej vlády. Na piatom mieste skončila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018, ktorú za najväčšie negatívum označilo 23 percent respondentov. Rovnaké percento opýtaných považuje za udalosť s najviac negatívnym vplyvom na vývoj Slovenska zvolenie Zuzany Čaputovej ako prvej ženy na prezidentskom poste. Trinásť percent označilo za takúto udalosť vstup Slovenska do EÚ a NATO, 8 percent zas prijatie spoločnej európskej meny. Rovnako po 7 percent účastníkov prieskumu označovalo únos a zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny, ekonomickú transformáciu zo socialistickej na trhovú ekonomiku a vraždu Róberta Remiáša. Najnegatívnejší vplyv na vývoj Slovenska mala podľa dvoch percent respondentov porážka mečiarizmu vo voľbách v roku 1998 a podľa jedného percenta respondentov to bol vstup Slovenska do schengenského priestoru voľného pohybu.

Viac..  67 percent Slovákov si myslí, že najväčšiu podporu z Plánu obnovy pre Európu by malo dostať zdravie

Existenciu samostatného Slovenska od roku 1993 by za úspešný príbeh označilo celkovo 45 účastníkov prieskumu. S výrokom rozhodne súhlasilo 10 percent z nich, 35 percent skôr súhlasilo. S týmto výrokom rozhodne nesúhlasilo 15 percent respondentov a 29 percent skôr nesúhlasilo. Najvýraznejšie rozdiely v postoji respondentov sa ukazovali v závislosti od stupňa vzdelania. Existenciu samostatnej SR hodnotili častejšie ako úspešnú ľudia s vyšším vzdelaním. Hrdosť na to, že sú Slovákom či Slovenkou vyjadrilo 76 percent opýtaných, pričom 42 percent z nich rozhodne súhlasilo s tým, že sú hrdí na to, že sú Slovákom alebo Slovenskou. S daným výrokom rozhodne nesúhlasilo 5 percent opýtaných. Častejšie vyjadrovali hrdosť starší ľudia. Respondenti odpovedali aj na to, do akej miery súhlasia s výrokom, že Slovensko je ich domov a nikdy by sa odtiaľ neodsťahovali. Rozhodne s ním súhlasilo 34 percent opýtaných, rovnaké percento skôr súhlasilo. Rozhodný nesúhlas vyjadrilo 7 percent účastníkov prieskumu a 17 percent skôr nesúhlasilo.

Prieskum sa dotkol i otázok o spoločnosti a živote na Slovensku. Celkovo 94 percent respondentov sa považuje za tolerantného človeka, pričom 47 percent s výrokom rozhodne súhlasí, a ďalších 47 percent skôr súhlasí. S výrokom, že Slováci sú tolerantný národ rozhodne súhlasilo 16 percent respondentov a 40 percent skôr súhlasilo. S výrokom rozhodne nesúhlasilo 10 percent opýtaných. „Najväčší rozpor vo vnímanej miere tolerancie je medzi mladšími a staršími Slovákmi. Mladší si častejšie myslia, že Slováci nie sú tolerantný národ. Rozdiely sme namerali aj medzi voličmi rôznych strán. Slovákov ako tolerantný národ vnímajú častejšie voliči strán Smer-SD, Kotlebovci – ĽSNS a strany Vlasť. Na opačnom póle sa ocitli voliči Progresívneho Slovenska, ktorí častejšie vnímajú Slovákov ako netolerantných,“ dodala k výsledkom Denisa Lakatošová z agentúry NMS.

Prieskum bol realizovaný od 18. do 22. novembra 2022 na reprezentatívnej vzorke 1 027 respondentov starších ako 18 rokov. Realizovaný bol online formou. NMS Market Research je česká výskumná agentúra. Venuje sa výskumu trhu, ale aj politickým a spoločenským témam. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Agentúra je tiež členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácia SAVA.

(SITA)

O mam

Avatar

Odporúčame pozrieť

internet

Len 7 % ľudí na Slovensku nikdy nepoužilo internet, v porovnaní s EÚ viac online nakupujeme

Vlani len 7 percent ľudí na Slovensku v štatistickom zisťovaní uviedlo, že nikdy nepoužili internet. …

Consent choices