Eurofondy podporili MSP, zamestnanosť miliónov ľudí a výrobu čistej energie

V rokoch 2014 – 2020 sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) investovalo spolu 731 miliárd EUR. Z toho 535 miliárd EUR pochádzalo z fondov EÚ a bolo určených na podporu trvalej sociálno-ekonomickej konvergencie, územnej súdržnosti, sociálnej Európy a plynulej zelenej a digitálnej transformácie.

Vyplýva to zo súhrnnej správy o implementácii EŠIF za rok 2022, ktorú prijala Komisia.

V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF na konci roka 2021:

• podporu získali viac ako 4 milióny malých a stredných podnikov,
• pomoc pre 55,2 milióna ľudí prostredníctvom opatrení zameraných na zamestnanosť, sociálne začlenenie alebo zručnosti a vzdelávanie,
• kapacita na výrobu energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov sa navýšila o viac ako 3 600 megawatthodín/rok a ročná spotreba primárnej energie vo verejných budovách sa znížila o 2,6 terawatthodín/rok (čo zodpovedá ročnej spotrebe elektrickej energie 720 000 domácností),
• podporu získalo 2,3 milióna projektov zameraných na poľnohospodársky sektor a vidiecke malé a stredné podniky, ktoré sa tak stali konkurencieschopnejšími a mohli vytvárať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach,
• v odvetví rybolovu a akvakultúry sa zachovalo 44 000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6 000 nových pracovných miest.

EŠIF boli takisto v prvej línii podpory poskytovanej členským štátom a regiónom pri riešení pandémie COVID-19 a jej hospodárskych dôsledkov.

Vzhľadom na núdzovú zdravotnú situáciu sa v politike súdržnosti zaviedla dočasná flexibilita. Členské štáty tak získali možnosť prerozdeliť nevyčerpané finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti do prioritných oblastí, ako sú zdravotná starostlivosť, režim skráteného pracovného času a podpora malých a stredných podnikov.

Európske štrukturálne a investičné fondy boli od vypuknutia pandémie v rokoch 2020 až 2021 využívané na pokrytie vznikajúcich potrieb zdravotníckych zariadení, výskumných pracovníkov, vlastníkov podnikov, zamestnancov a zraniteľných osôb. Európske štrukturálne a investičné fondy okrem toho pomohli školiť milióny ľudí s nízkou kvalifikáciou, pričom mnohí z nich získali formálnu kvalifikáciu.

Európske štrukturálne a investičné fondy mali zásadný význam pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a integrácie trhov ako kľúčových hnacích síl energetickej bezpečnosti EÚ. Politika súdržnosti pomohla členským štátom a regiónom čeliť energetickej chudobe a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a vytvoriť udržateľné pracovné miesta v stavebníctve.

Súvislosti

Uverejňovanie výročnej súhrnnej správy o implementácii EŠIF v období 2014 – 2020 je povinnosť, ktorá vyplýva z článku 53 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V tohtoročnej správe je uvedený vývoj finančnej implementácie EŠIF za obdobie 2014 – 2020 konca roka 2021. Finančné obdobie 2014 – 2020 sa končí na konci roka 2023 podľa tzv. pravidla N+3.

EŠIF patria k najväčším investičným nástrojom financovaným z rozpočtu EÚ, z ktorých sa podporuje územná, hospodárska a sociálna súdržnosť európskych regiónov, ako aj ich odolnosť a obnova po kríze, ktorej čelili v posledných rokoch.

Tieto fondy zahŕňajú:

• Európsky fond regionálneho rozvoja,
• Európsky sociálny fond;
• Kohézny fond,
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka,
• Európsky námorný a rybársky fond.

EŠIF sledujú tieto politické ciele:

• výskum a inovácie,
• digitálne technológie,
• podpora nízkouhlíkového hospodárstva,
• udržateľné riadenie prírodných zdrojov,
• malé podniky,
• inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast,
• zamestnanosť, lepšie vzdelávanie a odborná príprava,
• posilňovanie inštitucionálnej kapacity verejnej správy,
• mestský rozvoj a územná spolupráca (Interreg).