EuropskeNoviny.sk
Ministerstvo životného prostredia začiatkom roka v tichosti „požehnalo“ výstavbe spaľovne komunálneho odpadu v Šali. Budajov rezort pritom odignoroval námietky širokej a odbornej verejnosti, dokonca ignoroval aj argumenty vlastnej sekcie obehového hospodárstva. Aktuálne investor rozposiela oponentom projektu listy, v ktorých im hrozí pokutami do 20 miliónov eur.
„Mám pocit, že pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie sme sa vrátili do deväťdesiatych rokov. Obracajú sa na mňa nešťastní občania, ktorým investor rozposiela listy a hrozí pokutami do 20 miliónov eur. Napriek tomu, že televízia Močenok zverejnila mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva, tak sa investor vyhráža aktivistom pokutou za zverejnenie rokovania na sociálnej sieti,“ povedal Martin Hojsík, europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska.
Podľa europoslanca listy s hrozbami pokút sú len čerešničkou na torte. Celý proces posudzovania niesol všetky známky povrchnosti a formalizmu. Rezort nekriticky prevzal neaktuálne a tendenčné tvrdenia navrhovateľa a odborného posudku bez toho, aby overilo ich pravdivosť. Naopak, Budajovo ministerstvo odignorovalo všetky dáta, vedecké štúdie a skúsenosti z praxe, ktoré nevyhovovali snahe rezortu súhlasiť s výstavbou.
Výsledkom sú vážne nedostatky a ešte väčšie obavy dotknutej verejnosti. Okrem iného chýba variantné posúdenie voči environmentálne šetrnejšej alternatíve. Spaľovňa nemá dostatočne vyriešené problémy s toxickými látkami, napriek tomu, že to tvrdí investor. Zariadenie by tiež produkovalo významné množstvo emisií skleníkových plynov a potláčalo by rozvoj triedeného zberu, recyklácie a environmentálne šetrnejších spôsobov nakladania so zmesovým komunálny odpadom. Projekt spaľovne komunálnych odpadov v Šali by negatívne vplýval na plnenie celoštátneho cieľa recyklovať najmenej 65 % komunálnych odpadov v roku 2035. Je tiež v rozpore s cieľom Programu predchádzania vzniku odpadu v SR na roky 2021 – 2025 znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu do roku 2025 o 50 % v porovnaní s rokom 2016.
„Súhlas s výstavbou spaľovne popiera aj doterajšie postoje MŽP. Vyhlásenia o potrebe maximálnej recyklácie a nesúhlase s výstavbou nových spaľovní odpadov počúvame od povereného ministra Jána Budaja často, no keď príde na povestné lámanie chleba, povolí viac spaľovania. Minister životného prostredia má teraz šancu dokázať, že stojí na strane ľudí a životného prostredia. Verím, že využije svoje právomoci a v reakcii aj na náš rozklad zmení záverečného stanovisko na nesúhlasné s výstavbou tejto škodlivej spaľovne komunálneho odpadu, alebo prinajmenšom ho zruší a vec vrátil na nové prejednanie. Zaslúži si to nielen naše životné prostredie, ale najmä obyvatelia a obyvateľky okresu Šaľa“ uzavrel europoslanec.
V súčasnosti na Slovensku existujú podľa dostupných údajov dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov v spaľovniach a cementárňach, spolu 635 tisíc ton odpadov ročne. Túto kapacitu v najbližších rokoch zvýšia pripravované zariadenia pre anaeróbnu digesciu vytriedeného bioodpadu, zvýšenie kapacity dvoch spaľovní komunálnych odpadov v Bratislave a Košiciach o 212 500 ton odpadov ročne a zvýšenie kapacity cementární o 50 tisíc ton.
V najbližších rokoch budú kapacity energetického zhodnocovania odpadov v SR len v spaľovniach a cementárňach takmer 900 tisíc ton odpadov ročne. Naopak, množstvo zmesového komunálneho odpadu bude mierne klesať. Podľa prognózy samotného ministerstva životného prostredia bude v roku 2035 produkcia zmesového komunálneho odpadu na úrovni menej než 1,1 milióna ton. Dokument Európskej komisie o úlohe energetického zhodnocovania na ktorý sa rado MŽP SR odvoláva upozorňuje, že ak sa blíži kapacita spaľovania odpadov množstvu zmesového komunálneho odpadu, vytvára to hrozbu dovozu odpadov zo zahraničia do spaľovní a potláčania recyklácie.
