KOMENTÁRE A ANALÝZY

Strategické kombinovanie EŠIF a EFSI môže pomôcť v spoločnom úsilí riešiť pokles investícií v celej Európe

Čo sú Európske štrukturálne a investičné fondy? Európske štrukturálne a investičné fondy(ďalej len „EŠIF“) významne prispievajú k cieľu EÚ dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. V období rokov 2014 – 2020 sa plánujú investície vo výške 454 miliárd EUR do 500 programov zameraných na strategické oblasti, ktoré podporujú rast, a to najmä v …

Viac ... »

Virtuálne meny v ohrození? Pustila sa do nich Európska komisia

Za posledné dva týždne môžeme povedať, že sa nestalo nič významnejšie čo by svet virtuálnych mien výraznejšie ovplyvnilo. Avšak samozrejme tu boli rôzne vyjadrenia na adresu virtuálnych mien z úst významných osobností, ako aj významné investície do start-upov, ktoré hľadajú využitie technológie na rôzne účely. My sa pokúsime v nasledujúcich riadkoch zhrnúť …

Viac ... »

 Miloš Moravčík: Rast Slovenska prikrášľuje korupcia a vyhodené eurofondy

Miloš Moravčík

Vláda sa pred blížiacimi voľbami chváli zrýchlením ekonomického rastu, tají však to, že ho prikrášľuje korupcia a vyhodené eurofondy. Európska komisia odhaduje ekonomický rast Slovenska za predchádzajúci rok na úrovni 3,5% HDP. Oproti priemernému rastu krajín EÚ na úrovni 1,9% HDP to vyzerá dobre. Podrobnejší pohľad na náš rast však odkrýva, …

Viac ... »

Branislav Gröhling: Zabráňme odlivu mozgov zo Slovenska

grohling

V súčasnosti v zahraničí žijú asi 2 milióny Slovákov. Jeden z výrazných odlivov spôsobuje aj vycestovanie za štúdiom. V zahraničí študuje asi 30-tisíc Slovákov. A viac ako polovica z nich nemá v pláne sa vrátiť. V roku 2012 zo Slovenska odišlo 14 percent študentov a počet odídených každoročne rastie. Nie je to mimoriadne veľa, no v pravidelných intervaloch takto Slovensko …

Viac ... »

Slováci tankovali najlacnejšie za niekoľko rokov. Ako sú však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?

V uplynulých dňoch boli zverejnené údaje o januárovom vývoji spotrebiteľských cien na Slovensku. Tie u nás medziročne klesajú už od záveru roka 2014. V januári, rovnako ako v októbri 2015, tento pokles predstavoval – 0,6 %, čo je historicky najväčší prepad. Na svedomí to majú najmä výrazne nižšie ceny ropy, ktoré sa premietajú do cien …

Viac ... »

Situácia na Slovensku bola vlani historicky najmenej „mizerná“. Aj napriek tomu je horšie už len v 5 krajinách EÚ

Hospodárstvu Slovenska sa vlani darilo. Rástlo najrýchlejšie od roku 2010, rady nezamestnaných sa skracovali a vďaka chýbajúcej inflácii Slováci aj reálne zarobili viac. Ak by sme sa ale pozreli na takzvaný index mizérie, výsledok by príliš optimistický nebol. Pri jeho výpočte sa vychádza z miery nezamestnanosti a inflácie v krajine. Už na začiatku je …

Viac ... »

Jana Kiššová: Malá krádež, väčšia krádež, reštrukturalizácia

Kissova

Zďaleka to neboli len Váhostav a Doprastav, ktorí po sebe zanechali oči pre plač nejednému živnostníkovi či podnikateľovi tým, že im za ich poctivo odvedenú prácu nezaplatili. Ročne prejde na Slovensku približne 100 firiem reštrukturalizáciou a môžeme sa len domnievať, koľkých drobných podnikateľov tento „očistný proces“ poškodí.           …

Viac ... »

Gröhling: Ako Poliaci zlepšili školstvo aj bez výrazných investícií

grohling

V 90-tych rokoch väčšina vidiečanov v Poľsku nemala strednú školu. Dnes majú Poliaci štvrté najlepšie školstvo v Európe. A dosiahli to aj bez zvýšenia investícií do školstva. Po páde komunizmu Poľsko začínalo na takmer rovnakej štartovacej čiare ako my. Možno aj horšie. Až 60 % Poliakov žijúcich vo vidieckych oblastiach vtedy nemalo strednú školu. …

Viac ... »

Miloš Moravčík: Megakšeft odklepla vláda len pár dní pred voľbami

Miloš Moravčík

Vláda sedemnásť dní pred voľbami schválila kontroverzný PPP projekt obchvatu Bratislavy, ktorý síce pomôže kamiónom prevážajúcim tovar v rámci Európy, no Slováci na ňom prerobia štvrť miliardy eur. Obchvat navyše ani nemusí vyriešiť dopravné problémy pri príjazde do Bratislavy. Dokonca samotné ministerstvo financií priznalo, že PPP projekt vyjde Slovensko v období …

Viac ... »

Koniec Schengenu by slovenskú ekonomiku citeľne poznamenal

Schengenská zmluva nedávno oslávila tridsiate výročie svojej existencie. Od roku 2007, kedy sa k nej pripojilo Slovensko spolu s väčšinou ostatných nových členských štátov EÚ, ovplyvnila nielen životný štýl mnohých Slovákov, ale takisto aj celú slovenskú ekonomiku. Aktuálne sa tento európsky projekt ocitol v ohrození, a preto sme sa rozhodli zanalyzovať dôsledky jeho prípadného …

Viac ... »

Martin Klus: Zahraničná politika sa nesmie stať ďalšou obeťou volebnej kampane SMERU-SD

klus

“Chcem pripomenúť všetkým, ktorí mali rôzne obavy, že ako predseda vlády SR zastupujem záujmy slovenských občanov a nechodím na summity V4 preto, aby som uspokojoval záujmy premiérov alebo premiérok veľkých štátov.”  Takto sa nechal počuť premiér Robert Fico na včerajšom pražskom stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Reagoval tak na obavy …

Viac ... »

Martin Klus: Jedna dobrá a dve zlé správy o migračnej kríze

klus

Konečne dobrá správa v migračnej kríze. Ak sa teda ozaj potvrdí a zároveň aj podarí zrealizovať návrhy, podľa ktorých by sa vojenské kapacity Severoatlantickej aliancie zapojili do ochrany vonkajšej hranice Európskej únie v Stredozemnom mori. Ak totiž pred niekoľkými rokmi plavidlá NATO účinne pomáhali v boji so somálskymi pirátmi v …

Viac ... »

Vladimír Bilčík: V Bruseli nám chýba dobrý štát

bilčík

Účinkovanie v EÚ bolo dlhý čas úspešným príbehom slovenskej zahraničnej politiky. Krízy v ostatných rokoch však naznačili, aké krehké môže byť naše pôsobenie v Bruseli. Neisté euro, medzinárodné konflikty či problémy na schengenských hraniciach rozdeľujú spoločnosť v jej vzťahu k EÚ viac než v minulosti. O to potrebnejšia je dnes schopnosť štátu aktívne …

Viac ... »

Ľuboš Blaha: Prečo som antiglobalista

L.Blaha

V Európe rastie vlna nacionalizmu a nie som z toho nadšený. Nacionalizmus je zlou odpoveďou, ale to neznamená, že problém, na ktorý reaguje, reálne neexistuje. Žiaľ, existuje a je čoraz väčší. Európska únia je v kríze, ktorá nie je technická: je to kríza systémová, ktorá súvisí s demokratickým deficitom, potieraním suverenity štátov a sociálnym prepadom. Únava z globalizácie …

Viac ... »

Estónsko: Postsovietska krajina svetovým lídrom vo vzdelávaní

grohling

Ako sa z maličkej jedenaštvrťmiliónovej krajiny na severe Európy stala krajina, ktorá láme svetové rebríčky hodnotenia školstva? V roku 2012 Estónsko obsadilo v testoch PISA 11. miesto v čítaní a matematike a 6. miesto v prírodných vedách. Spomedzi krajín EÚ boli Estónci druhí v matematike a prírodných vedách a štvrtí v čítaní. Čo spravila táto malá severská krajinka, že si získala …

Viac ... »

Eduard Chmelár: Demokratizácia ako posledná šanca Európy

Založenie paneurópskeho zoskupenia Demokracia v Európe – hnutie 2025 (DiEM25) považujem za najvýznamnejšiu a najzdravšiu európsku iniciatívu od čias nášho vstupu do EÚ. Pokúša sa totiž vytrhnúť zástavu kritiky súčasného stavu integrácie z rúk deštruktívnej až nebezpečnej koalície populistov, nacionalistov a fašistov a zachrániť to, čo je pre prežitie súdržnej Európy v turbulentných časoch globálnych pohybov …

Viac ... »

Ján Rudolf: Eurofondy sú plné špiny

Ján Rudolf

Nebude to nič nové, keď napíšem, že eurofondy sú na Slovensku spájané s korupciou, klientelizmom a zlodejinami obludných rozmerov. Množstvo káuz, článkov i  tvrdých bruselských opatrení  to len potvrdzuje. Je to pre Slovensko nielen hanba na európskej scéne, ale jasne dokazuje, že verejné financie sú nástrojom na uspokojovanie osobných či straníckych …

Viac ... »

Europol: “Kryptomeny nefinancujú terorizmus”

  V prvej spomínanej oblasti sa najvýznamnejšie diskusie viedli v Davose na tému virtuálnych mien. Diskusiu začal Medzinárodný menový fond, ktorý pár dní predtým vydal prvú viac ako 40-stranovú prácu o virtuálnych menách. Záverom správy bolo uznanie, že virtuálne meny môžu v konečnom dôsledku významne ovplyvniť finančníctvo. Ďalším významnejším predstaviteľom, ktorý diskutoval bol …

Viac ... »

Miloš Moravčík: Ako vláda oberá o peniaze učiteľov a zdravotné sestry

Miloš Moravčík

Pri pohľade na krajiny Európskej únie má Slovensko nadpriemerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich. Zamestnancovi často zostáva len približne polovica peňazí, ktoré mu dá zamestnávateľ v rámci svojich mzdových výdavkov. Je to jeden z dôvodov, prečo sa ani učitelia, ani zdravotné sestry, ani iní zamestnanci na Slovensku nemajú až tak dobre. Zoberme si …

Viac ... »

Dánsko: Prečo sa investície do školstva vyplatia

grohling

Tak ako iné krajiny, Dánsko v roku 2010 zápasilo s dôsledkami ekonomickej krízy. Každá krajina prišla s vlastnou sadou riešení. Jedným z riešení Dánska bolo výrazne navýšiť investície do školstva. V roku 2010 Dáni investovali do školstva rekordných 8,8 % svojho HDP, viac než ktorákoľvek iná krajina Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vtedajší minister …

Viac ... »